"Boh nechce, aby zahynuli maličkí" - 6. 12. 2016

Vrátim sa, ku otázke, ktorá na tejto stránke už bola položená: Prečo Boh nekoná v niektorých “viditeľne nespravodlivých” udalostiach? O čo vlastne Bohu ide? Aká je jeho predstava a túžba? Teda je to otázka o Božej vôli: aká je Božia vôľa? Čo Boh očakáva od ľudí? Na čo v našom živote sme pozvaní dať dôraz aj počas tohto Adventného obdobia? Staráme sa o mnohé veci tohto sveta a naša pozornosť je zameraná na mnohé skutočnosti, ale čo by nemalo nikdy zísť z našich očí? Túto odpoveď nájdeme v dnešnom úryvku z evanjelia. Potom, ako Ježiš predkladá jedno z najkratších podobenstiev o stratenej ovci, predstavuje nám priamo Otcovu vôľu: “nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých.” Boh chce spásu človeka. Nechce bohatstvo alebo blahobyt človeka, nechce pokoj alebo pohodu človeka, nechce zábavu alebo uspokojenie človeka, nechce zdravie alebo bezproblémový život človeka, ale chce jeho spásu. Krása Božej túžby spočíva v Jeho aktívnom zaangažovaní sa pre naplnenie tejto túžby. On nezostáva mimo ľudského úsilia o jej nadobudnutie: on spásu ponúka, odovzdáva, prichádza na svet, aby ju nielen predstavil ale aj realizoval. Možno sa pýtame: čo vlastne urobiť, aby som uchytil ponúkanú spásu? Aby som naplnil túto Božiu túžbu? My kresťania patríme asi tak pol-napol medzi tých, ktorí sú v košiari ale aj medzi tých, ktorí neustále utekajú z toho košiara. Niekedy potrebujeme ako tá stratená ovečka zvolať, aby nás v tom strnisku okoloidúci a nás hľadajúci Pastier našiel a doviedol na to vytúžené miesto spásy. A niekedy zasa vyjsť zo svojich zatuchnutých posvätných príbytkov a kráčať, a na tejto ceste za Pastierom pozvať aj ostatných k nasledovaniu Pastierovho hlasu.