"Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný" - 22. 12. 2016

Keď dianie v našom živote nemáme pevne v rukách, zvykneme skonštatovať: "Človek mieni, Pán Boh mení.” V pozadí tohto výroku môže byť spokojnosť i sklamanie. V prvom prípade myslíme: “ani ja by som to tak dobre nevedel naplánovať…” či “Boh vie, čo je pre mňa najlepšie, pretože ma dobre pozná…”; v tom druhom ide o myšlienku, že: “vedel by som si to ináč predstaviť…” alebo: "malo to smerovať celkom iným smerom…” Život nás však neustále učí, že nie je na našu škodu, ak udalosti nejdú podľa našich predstáv. Neznamená to ani, že nemožno predsa realizovať v slobode vlastné rozhodnutia. O tom môžeme neustále čítať v živote Márie. Včera nám evanjelium prinieslo správu o tom, ako sa po zvestovaní anjelom vyberá za príbuznou Alžbetou. Stretnutie dvoch matiek bolo naplnené nesmiernou radosťou. Istotne si život predstavovali ináč - ináč si programovali tento okamih. Pre prvú to bolo príliš skoro, pre druhú príliš neskoro. Ale aj tu platí: “Človek mieni, Pán Boh mení!” Napĺňa túžbu týchto žien, plní prisľúbenia, ale podľa svojho načasovania. Preto tá nesmierna dvojitá radosť: dostávajú po, čom túžia; zároveň sa realizuje Božie prisľúbenie. Boh nechce obrať človeka o radosť z naplnenia vlastných predstáv. Realizuje ich v pravom čase a svojským spôsobom. Uchopiť tento spôsob a načasovanie, znamená otvoriť dvere našich plánov a vykročiť k ich realizácii. Bolo by pochabé, ak by sa naša pozornosť koncentrovala na Boží spôsob a nevnímali by sme možnosti, ktoré nám jeho prítomnosť prináša. Presne tak, ako v Máriinom živote.