"Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami" - 25. 12. 2016

Narodenie Pána – tieto slová výstižne naznačujú obsah sviatku, ktorý radostne slávime 25. decembra. Pán, grécky Kyrios – týmto slovom starozákonný ľud i Ježišovi súčasníci nazývali Boha. Keď teda prví kresťania ohlasovali: Ježiš je Pán, znamenalo to: Ježiš je Boh. Ak to prenesieme do názvu sviatku, o ktorom hovoríme, zistíme, že oslavujeme narodenie Boha. Sv. Ján v prológu k svojmu evanjeliu píše: Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. (Jn 1, 1) a ďalej: A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami (Jn 1, 14). Boh teda prijal naše smrteľné telo, narodil sa z Panny Márie a žil medzi nami. Autor Listu Hebrejom píše: Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi... (Hebr 1, 1 – 2a). Osoba Ježiša Krista, Božieho Syna, je vrcholom Božieho sebazjavenia. Boh sa už v starozákonných časoch zjavoval ľuďom, ale len nepriamo, skrze prorokov. Nepriamo, lebo aj keď posolstvo bolo od Boha, jeho ľudská formulácia nemohla dostatočne vyjadriť, čo Boh o sebe zjavoval. Celý Starý zákon je prípravou na to, aby sa Boh mohol zjaviť priamo vo svojom Synovi, ktorý je obraz jeho podstaty (Hebr 1, 3). Veď sám Ježiš povedal: „Kto vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14, 9). V Kristovi je plnosť i koniec sebazjavenia Boha. Jeho príchodom sa dejiny ľudstva rozdelili na dve časti – pred Kristom a po Kristovi. Žijeme 2000 rokov po Kristovom narodení, a tak už nie sme odkázaní na učenie filozofov a vyjadrenia básnikov, ktorí sa pokúšajú Boha opísať. Nie sme odkázaní na ľudskú múdrosť a na vlastné hľadanie. Sám Boh k nám prehovoril vo svojom Synovi. A tak vieme o Bohu toľko, koľko nám umožňuje naša nedokonalá prirodzenosť. Niekoho by mohla napadnúť otázka: Načo je Božie sebazjavenie? Sv. Ján píše: Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti a tmy ho neprijali (Jn1,3–5). Skrze Krista bolo všetko stvorené, on je prameňom každého života. Boh sa nám zjavil, aby nám dal život, aby osvietil tmu nášho bytia, ktoré je zaťažené dedičným a osobnými hriechmi. Boh sa narodil, aby vydal svedectvo pravde (Jn 18, 37), aby nám tak ukázal cestu do života v plnosti. Jedinou pohnútkou tohto konania Boha je láska, ktorá je vyjadrením jeho podstaty. Po Zemi teda už kráčal Boh. Narodil sa ako človek a tým dosiahlo vrchol jeho sebazjavenie ľudstvu. Dovoľme mu, aby sa narodil i v našich srdciach. Prijmime Krista do svojho života, lebo tým, ktorí ho prijali dal moc stať sa Božími deťmi (Jn1,12). A to je dôvod prečo slávime Vianoce, sviatky narodenia Pána. Naplňme tohtoročné vianočné sviatky ich skutočným obsahom, aby sme mali aj my podiel na živote Božích detí.