"Svetlo na osvietenie pohanov" - 29. 12. 2016

Niekedy mi príde ťažko pripraviť tie správne slová pre tieto zamyslenia - asi sa to ani nedá - a chápem, keď sa mnohí začudujú, čo to tu píšem. Chápem aj rozčarovanie niektorých počúvajúcich kňazské homílie, ktoré považujeme za nič “nám” nehovoriace zhluky slov a fráz. Často je ťažké osloviť konkrétnu skupinu ľudí, a je omnoho ťažšie priviesť k zamysleniu celú masu ľudí s rôznymi príbehmi a životnými skúsenosťami. Aj keď som už rok a pol prítomný v jednej z rímskych farností - pozorujúc štýl života, ich kultúru a myšlienky, každodenné rituály - mám problém nájsť tú správne načasovanú myšlienku do ich života. Preto je dôležité pre kňaza, aby spoznal pravé pozadie, v ktorom sa realizuje ľudské Ja. Prostredie, čas a kultúru, v ktorých i Boh realizuje svoje plány. Tak, ako to bolo v udalosti príchodu Ježiša a realizácie jeho spásneho plánu. Podľa Lukášovho evanjelia, Ježiš prišiel do sociálneho a náboženského života Izraela. Obriezka v ňom plnila funkciu uznania dieťaťa za člena Bohom vyvoleného národa. Tento rítus bol sprevádzaný aj zvolením mena. Ale pre Lukáša táto udalosť plnila funkciu vytvorenia pozadia pre svedectvo o “Prichádzajúcom". Jeruzalem a zvlášť chrám tvoria v lukášovej tradícii cieľa Ježišovej cesty, kde sa odohrá dráma utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. Ľudský plán, ktorý v tomto prípade je tvorený hebrejským rituálom, tvorí pozadie pre naplnenie toho Božieho. Obriezka, obeta, očisťovanie sa stávajú pozadím realizácie Božích prisľúbení. Tieto ríty vytvárajú kultúrne pozadie udalosti, ktorá nasleduje: objatie, ktorým starec prijíma dieťa Ježiša. Vyjadrenie očakávania Starého zákona a stretnutie medzi Starým a Novým spôsobom prežívania spásy. Aj preto Ježiš v Lukášovom evanjeliu neustále bude pripomínať dôležitosť poznania znamenia čias. Pretože v prítomnosti, v udalostiach, v kultúre, v stretnutí sa realizujú tak ľudské dejiny ako aj Božie. Všímajme si tieto udalosti, aby sme boli vždy pripravení na prijatie Boha, ktorý realizuje svoje plány.