"Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu" - 17. 1. 2017

Milý brat, sestra! Dnešné evanjelium nám ukazuje veľký rozdiel medzi ľahostajnosťou či sebeckosťou a nutnosťou. Učeníci Ježiša bola akiste hladní. Preto trhali klasy. Nešli s kosami, nešli žať či mlátiť obilie a nasypávať do vriec na uskladnenie. Len trhali klasy, roízmieľali v rukách a jedli. A keď sa farizeji vypytovali Ježiša, prečo svojim učeníkom dovolí toto robiť, Ježiš sa postavil na ich obranu. Vysvetlil, že ide o núdzu. A vtedy je dovolené robiť aj to, čo inak v sobotu nie. Pre nás je sviatkom nedeľa, lebo v ten deň Ježiš premohol smrť a vstal z mŕtvych. Mohlo by sa zdať, že si môžeme aj my dovoliť "mlieť obilie" aj my. Teda - že napríklad máme málo peňazí, tak si nájdeme nejakú brigádu aj na nedeľu, aby sme si zarobili. A - vlastne - je to aj výhodné, lebo za nedeľu má človek dostať aj príplatok. Treba však rozlíšiť nedôveru voči Bohu od núdze. Učeníci boli naozaj hladní. Nešli pracovať, potrebovali sa trochu najesť. A to je rozdiel. Ježišova odpoveď nedovoľuje ľahostajnosť voči Pánovmu dňu. Chce len naznačiť, že predsa len nutnosť potrebná k prežitiu je dôležitejšia ako prikázanie. Ak však túto nutnosť začneme bagatelizovať a pripisovať ku všetkému, čo budeme robiť aj v nedeľu, tak potom nejde o nutnosť, ale o ľahostajnosť a prejav nedôvery voči Bohu. Zvážme teda, kedy naozaj je nutné narušiť nedeľný pokoj, a kedy je to len prejav našej nedôvery voči Bohu. MODLITBA Ježišu, nedovoľ, aby som sa stal ľahostajným voči Tebe. Uč ma zachovávať nedeľný pokoj; veď ma k hlbšiemu duchovnému životu, aby som vnútorne pochopil a precítil potrebu voľna a duchovnej obnovy v deň, ktorý si dal Ty ľuďom. Amen.