Lk 4,14-22. "...Počúvam, ako čítaš Izaiáša. Chvíľu počúvam ako katolíčka, a ani sa nad tým nepozastavujem..."

Lk 4,14-22. V sile Ducha si sa vrátil do Nazaretu, kde si vyrástol, sprevádzaný zvesťami. Usmievam sa, keď si predstavím, ako sa predtým možno nevýrazný tesárik vracia s mocou oslavovaný celou Galileou. Taký iný človek - ako ja, keď som sa obrátila zo dňa na deň; ako náš kamarát pankáč Milan, toho času 7 rokov kartuziánsky mních, keď začal miništrovať :) - "Oči všetkých sa upreli na neho a divili sa" - to teda sedelo. Divili sme sa riadne, ja (v prvej lavici) na prvom mieste. Teologicky to asi nie je správne vyjadrenie, ale z pohľadu zvonku svet okolo Teba zažíva práve takú Tvoju malú konverziu. Alebo žeby krst v Duchu? ;)

Počúvam, ako čítaš Izaiáša. Chvíľu počúvam ako katolíčka, a ani sa nad tým nepozastavujem. No čo, tak Izaiášove mesiášske proroctvá číta Ježiš Mesiáš a stotožňuje sa s nimi, veď to aj podľa logického poriadku musí tak byť - pokrčím plecami a takmer mi unikne, že Ty si neštudoval Katolícku teológiu (Kód programu: 17839, denná, prezenčná, šesťročná....), no a Tvoji poslucháči už vôbec :)
Sadám si teda znova ako židovské dievča a upieram zrak na muža, o ktorom neviem takmer nič; som iba ľudsky zvedavá na pravdivosť chýrov o Tvojej moci. V čom asi tkvie? Čo máš, čo my nie?
A potom to počujem: Dnes sa splnilo... čítaš Božie Slovo, ako by bolo o Tebe (a ja ešte vtedy neviem, že je). Akoby to nebol len Izaiáš. Toto je teda ten dar? To robí moc Mocou? Čítať, čo hovorí Izaiáš a vidieť v tom seba - Ježiša? Vedieť, že to Božie zjavenie... je tu pre mňa? Mocou Ducha... neviem odtrhnúť od Teba oči..

Späť do 21. storočia. Príď, Duchu Svätý, rozjímanie Lk 4, 14-22. Radujem sa, že ma Milan kartuzián pred svojím odchodom tiež naučil čítať Písmo, ako by bolo o mne. Čo mi dnes ale chceš povedať staťou, kde Ježiš číta Izaiášovo proroctvo o se.. no moment! Ak Duch učí v Božom Slove vidieť seba, tak dnes nechcem čítať o Tebe. Sám ma dnes predsa pozývaš hľadať Janku.. Duch Pána je nado mnou.. nado mnou..? ..no, určite je, prosím o to.. a aj ma pomazal.. to tiež platí.. aby.. som.. hlásala evanjelium tým, ktorí sú naň chudobní..
Nie som len dievčatko zo synagógy, som predsa povolaná byť ako Ty, stávať sa Tebou. Mám teda oznámiť - nielen počuť - zajatým, že budú prepustení... och! Ako rada by som to povedala zajatiam v mojom vnútri. A povedala v MOCI, s isotou. Ohlásiť slepým (mojim očiam - a nielen), že budú vidieť. Ohlásiť Pánov milostivý rok. DNES. Lebo dnes sa plní toto Písmo. Tak.. zrejme tým milostivým rokom myslíš 2015.. Milostivý rok. Izaiáš v mene Pána, Ty v mene svojom, ja v mene Tvojom.. oznamujem prepustenie na slobodu :)

"..milostivý rok". Preťažká úloha. Vydávam sa do svojich rodných Nazaretov - ku svojmu srdcu - a do bytu o dve poschodia nižšie.