ustúpi... Možno ste počuli tú vetu ako deti.
Možno ste niekedy ako deti počuli vetu: "Múdrejší ustúpi"... "Si staršia, buď múdrejšia..." v očakávaní, že ustúpite v nejakom malom spore... Ja som tú vetu nepočula často (niektorí rodičia ju príliš často používajú), napriek tomu som si ju zavčasu obľúbila...prijala som ju za svoju. Prečo? Z toho dôvodu, lebo som zistila, že veľakrát je dobré "ustúpiť" pre zachovanie dobra a pokoja, predovšetkým pokoja vlastného srdca... a potom aj pokoja v rodine, neskôr v akomkoľvek spoločenstve, v práci a pod. Po čase som ocenila hodnotu tohto kroku... bol mi darovaný poklad pokoja...Nerobila som tak nikdy zo slabosti, ale zo zrelosti...
Písmo mi hovorí, že kresťan, - jemu bolo dané "naviac" - má byť oporou iným a nemá sa "naťahovať" o nedôležité, nepodstatné "drobnosti"... Teraz platí skôr veta "múdrejší miluje viac", lebo viem, že od Boha veľa dostávam... Apoštol Pavol to mnohokrát zdôrazňuje, ako nežný otec sa stará o to, aby nikto z bratov nepohoršil "maličkých" netrpezlivosťou, lebo ešte nemajú zrelú vieru. Vyzýva dokonca k tomu, aby bratia radšej "nejedli mäso" aj keď je to dovolené, aby sa bratia slabí vo viere na tom nepohoršili, lebo ešte mnohé nerozumejú... Matky i otcovia by o tom mohli hovoriť hodiny, koľkokrát "ustúpili", aby dali dieťaťu pocit dôležitosti a povzbudili ho v niektorej z jeho fáz dozrievania...
Starší má byť oporou mladšiemu, platilo pre nás v detských rôčkoch. Neskôr, v dospelosti, dnes to vyzerá akoby naopak . Starší dnes často potrebujú pomoc od mladších, čo sa týka techniky a mnohých vecí modernej doby, ktoré sa menia závratnou rýchlosťou. Vyzerá to, ako keby sa "starší" (ani nemusia byť veľmi pokročilého veku :o) "nestíhali učiť sa" tieto, aby zostali v trende doby, aby mohli byť účastní života spolu s inými. Boh však neopúšťa nás, ľudí.., skôr ľudia opustia človeka. V živote nás mladí tiež môžu "predbehnúť"... Lepšie je, ak by to bolo v zrelosti viery a v svedectve životom. Túžim po tom, aby tak bolo a žehnám im.
Mojim želaním je, aby nezanikla sila lásky, vzájomného porozumenia a spolupatričnosti, aby mladí nezabúdali, že aj oni idú tou cestou, že tiež raz prídu tam, kde budú potrebovať iných... Možno je to malá pomôcka na ceste - už teraz trénovať nielen telo a zmysly, ale aj porozumenie a trpezlivosť medzi sebou navzájom, a s nami "staršími".
Trpezlivosť aj porozumenie sa zídu všade. Nehorázne uľahčia ľudské vzťahy a robia ich hodnotnými, výnimočnými.
Je to vzácny dar, ktorý si môžeme navzájom darovať.
+
Obyčajná ľudská láska, ktorú by nám mohli závidieť...
Svetu dnes veľmi chýba láska. Mladým, deťom, rodinám, starším, každému...
Buďme štedrými darcami lásky, dávajme ju iným len tak, robme to márnotratne ako Boh...
Ak chceme meniť láskou svet, dajme mu svoju lásku, pomaly, postupne sa bude svet napĺňať láskou.
Ann Voskamp
Ak chceme SVOJOU láskou meniť svet - je doslovný preklad - to znamená, že ju najskôr musíme mať... Lásku v srdci si treba chrániť a opatrovať... veľmi rýchlo by sa mohla "zmeniť" na lásku inú... lásku k sebe... Je treba ostražitosť a bdelosť... Tá hranica je veľmi tenučká, ľahko sa šmykneme von z lásky pravej... Božej... k láske "malej" k sebe a razom nemáme lásku k blížnemu... Preto vo svete stále chýba LÁSKA. Musíme ju najskôr sami mať aby sme ňou plnili svet... preto to ide pomaly... postupne. Boh však hľadí na srdce človeka a sám plní to, čo my túžime dať... INÝM. Tak totiž zasa dostávame my... Lásku Boha aby sme mali čo rozdávať.
+