Blogs

« Back

Boh je Láska

Boh je Láska

Soľ bez chuti nie je nanič. Keď vychladne láska, niet nikoho, kto by povzbudil, podal ruku, aby človek pookrial, niet ničoho, čo by ho potešilo, keď mu je ťažko. Keď vychladne naša láska k Bohu, On nikdy neprestane hľadať človeka. Naopak, On pošle človeka, ktorý zapáli chladnúcu lásku. Boh je Láska.

BOH a RODINA

Dostala som veľké požehnanie, že som sa narodila v katolíckej rodine. Dar viery v Boha, úcta a láska k Matke Božej a láska k Cirkvi mi boli dané v kolíske. Ako však človek rastie a dozrieva, začína ísť po vlastných cestách, rodinu dopĺňa škola, rodičiov nahrádzajú priatelia a môže sa stať, že pôvodná láska k Bohu začne chladnúť...

Ako dieťa som poslúchala rodičov. Moja maminka ma učila modlitby a naučila ma mať úctu k Panne Márii, Pomocnici kresťanov, aj lásku k modlitbe ruženca.Ešte som nepoznala Písmo sv. tak, ako ho poznám dnes, ale tak nás naučili rodičia a tak sme robili. A verím, že mal radosť aj Boh, Panna Mária aj naši rodičia. Spoznala som rehoľné sestričky, ktoré pomáhali chudobným ľuďom, a v časoch krízy aj naše rodine. Neskôr prišli aj v našej rodine problémy. Rodičia sa začali veľmi hádať, starí rodičia zasahovali do vecí, do ktoých nemali. Hrozil im rozvod. Láska vychladla, vytratil sa pokoj v rodine. Začalo sa nadávať a prišli problémy. No Pán nás neopustil. Ani Matka Božia nie. Modlili sme sa viac, obetovali sme za pokoj rodiny. držali sme stráž nad rodičmi... Nerozviedli sa... Narodil sa nám vytúžený braček! Boh poslal do našej rodiny dieťatko. Znova zakvitla láska Božia, všetci sme ďakovali Bohu a Panne Márii za tú veľkú milosť. Za dar nového života a za dar zmierenia sa  v rodine, za dar lásky nášho Boha.

V škole to začalo byť iné. Ľudia ešte chodievali do kostola, aj učili deti o Bohu, len intenzita bola odlišná. Ako všetci vieme, boli také časy. Čiže v škole sme mali už len pomenej "veriacich" spolužiakov. A viacej bolo tých, ktorí si robili, čo sa im páčilo a rodičia im to aj dovoľovali. Vtedy som sa tomu čudovala, aj som pokukávala, či by som aj ja tak mohla urobiť, no moji rodičia chránili mňa. Oni nedovolili. A aj sama som zistila, že by som mnohé z toho ani nechcela nasledovať. Za mnohé som si vyslúžila posmešky. Tak som sa uspokojila s tým, že som mala mojich súrodencov a rodičov, ktorí mi už síce nerozumeli vo všetkom, no z lásky k Bohu som poslúchala, mala som ich v úcte a milovala som ich. Práce s malými bračekmi bolo dosť - narodil sa nám ešte jeden braček :0) - Boh zasa poslal dieťatko, aby rástla láska. Veľa som čítala, životopisy svätých legendy o Kristovi a iné. Verila som vrúcne v Boha, modlila som sa ruženec, chodila som do kostola často, nie len v nedeľu a viedla som život praktizujúcej kresťanskej školáčky. Boh ma viedol v mojom živote. Chránil a rozmáhal lásku v našej rodiine. Boli aj kríže, ale nechýbala láska.

BOH a život vo svete

Prešiel čas, a povinností bolo akosi viac, voľného času stále menej. Pokušení stále viac. A duchovnej opory takmer nič. V kostole sa hovorili veci, ktoré nie veľmi budovali vieru, život išiel ďalej, Boh bol s nami. Mali sme málo peňazí, veľa detí, bolo nás už päť a mali sme lásku a úctu jeden k druhému a veľa radosti. Nevadilo mi, že nemáme veci, ktoré mali iní ani to, že nie sme ako iní. Boli sme katolícki kresťania a nimi sme zostali. Mali sme Boha Lásku. Mali sme všetko, čo sme potrebovali. Pokoj v rodine, radosť z obyčajných vecí, radosť zo života, posilu v skúškach.

Na strednej škole, na Gymnáziu som už nemala žiadneho veriaceho spolužiaka ani spolužiačku. Bola som sama s mojou rodinou a s mojou vierou v Boha a v Cirkev. Do kostola som chodiť neprestala. Moja viera bola upevnená, úcta a láska k Bohu, k Cirkvi a svedomie mi nedovoľovalo robiť veci, ktoré robili moji spolužiaci. Rozumela som si s niekoľkými z nich napriek tomu celkom dobre, Nezdieľala som už ich názory, ani oni moje. Chýbal mi spojný bod. Nemohla som sa deliť o všetko. Bolo nezvyklé, mať toľko súrodencov, nebolo v móde, byť veriacim. Tak som sa stala nemodernou, samotárkou. No nie nadlho. Stretla som tie rehoľné sestričky z mojich detských čias! Začala som chodiť na modlitby s nimi, zistila som, že sa konajú sv. Omše v bytoch... bola som šťastná, mala som zasa okolo seba ľudí, s ktorými som sa mohla deliť o všetko. Mávali sme poklony k Eucharistickému Pánovi, modlili sme sa žaltár a stretávali sme sa často na sv. omši. Chodila som na duchovné cvičenia, moje vedomosti aj láska dostali nový rozmer. Stretávala som sa nimi dlhý čas, dodnes ďakujem za dary, ktoré som vtedy získala pre seba aj pre moju rodinu.

Láska Boha

Boh ma nikdy neopustil. Jeho Láska bdela nadomnou, nad našou rodinou, v dobrom i v zlom. Ak sa zdalo, že láska chladne, že sa mi Pán stráca z očí a zo života, strácala som sa ja jemu. On sa  znova "objavil", poslal človeka.  Dal mi vedieť, že JE STÁLE TU. Ďakujem Bohu, ďakujem mojim rodičom, ďakujem všetkým ľuďom, ktorí mi sprostredkovávali Božiu lásku, ktorí ju rozohrievali, keď začínala chladnúť.

Matka Božia nad nami držala ochranu, na modlitby ruženca konala mocné skutky (zázraky nemôžeme ľahkovážne hovoriť, pre mňa nimi boli) v našej rodine, i v mojom osobnom živote. Som vďačná, že smiem mať Matku Božiu za moju Matku! Ďakujem Bohu i Panne Márii za moju maminku, lebo bez jej príkladu viery a modlitieb by som ju nikdy nebola nespoznala! Ďakujem aj za otecka, ktorý pracoval v tichosti, trpel v tichosti, všetko robil pre svoje deti. Boh mi dal takých úžasných rodičov, úžasných súrodencov! Chvála tebe, Pane!

Dnes, dospelá, ďakujem za všetky milosti a dary z môjho detstva. Predovšetkým za dar, že som sa mohla narodiť a vyrásť v takej rodine, ako bola tá naša. Ďakujem Bohu za jeho Cirkev, ktorá moje dary stále rozmnožovala a upevňovala, v ktorej som sa  formovala. Ďakujem Bohu za  to, že sa mi nikdy nestal nadbytočným či ľahostajným, že ma On nikdy nestratil z očí, že mi nikdy neprestal posielať svoju úžasnú Prítomnosť. Ďakujem Bohu za ľudí, ktorých mi posielal do cesty, úžasných, plných lásky, aj za tých. ktorí ma nemali radi, alebo mi ublížili, lebo by som nemala účasť na utrpení Pána a prišla by som o rast vo viere. Ďakujem Bohu, že vždy, keď moja láska vychladla, poslal ľudí, ktorí ju zapaľovali.

Nech znie chvála Bohu Otcovi, Synovi Ježišovi a Duchu svätému bez prestania ústami tvojho ľudu, Pane! Vďaka Tebe, Matka Božia! Ty vyvolená svätá Panna! Mária, pomocnica kresťanov, chráň Tvoje deti a Cirkev svätú! Chráň kňazov, miláčkov Tvojich a Božích, nasledovníkov Tvojho Syna, pros za nás, nech láska nikdy nevychladne! Amen.

Comments
sign-in-to-add-comment
Upútal ma obrázok, ktorý ma sprevádzal detstvom. Nebolo ich tak veľa ako teraz a tento bol môj najkrajší. Pri čítaní som však našla spojitosť aj s mojimi spomienkami. Sú tak podobné! Preto mi dovoľte pridať sa ku vďake.emoticon
Posted on 8/9/12 12:11 PM.
Vďaka aj vám, nás vtedy doma chránila táto Pomocnica kresťanov. Som si istá, že nás uchránila od mnohého.
Posted on 8/9/12 12:59 PM in reply to Jarmila Haragová.
Bohu vďaka, milá Majka, za svedectvo viery...
Posted on 8/10/12 4:02 PM.