Analýza

Prečo sa mladí vzďaľujú od Cikrvi?

Dobre vieme, že mnoho mladých ľudí prestáva chodiť do kostola. Nedávno vyšla kniha, ktorá sa opiera o rozsiahly výskum spoločnosti Barna Group a skúma, prečo toľko dospievajúcich ľudí odchádza z Cirkvi.

David Kinnaman spolu s Aly Hawkinsovou v knihe You Lost Me: Why Young Christians Are Leaving the Church... and Rethinking Faith (vydavateľstvo Baker Books) analyzujú široké spektrum štatistických údajov.

Kniha najprv načrtla tri skutočnosti, na ktoré by sme mali pamätať, keď sa zaoberáme situáciou mladých ľudí.

1. Farnosti sa dospievajúcim aktívne venujú, no z mnohých mladých nevyrastú verní dospelí Kristovi učeníci.

2. Dôvody, prečo ľudia z Cirkvi odchádzajú sú rôzne, a preto je dôležité nehádzať celú generáciu do jedného vreca.

3. Farnosti nepripravujú mladú generáciu na nasledovanie Krista adekvátnym spôsobom vzhľadom na rýchlo meniacu sa spoločnosť.

Podľa Kinnamana problémom nie je to, že sa dospievajúci v Cirkvi zapájajú menej ako v minulosti. Do kresťanského spoločenstva v skutočnosti chodia počas detstva alebo dospievania až štyria z piatich amerických školákov. Ide o to, že niekedy po dosiahnutí dvadsiateho roku života tam chodiť prestávajú.

Ak sa katolíkov i protestantov opýtame, či veria v Krista, najmenej kladných odpovedí dostaneme práve v rámci skupiny dvadsiatnikov, i napriek tomu, že v detstve do kostola chodili.

Ešte väčším problémom je oddelenie sa od Cirkvi. Mladí sa prestávajú zúčastňovať na živote Cirkvi ako inštitúcie, čo sa týka viac mladých ľudí než problém s vierou.

Dôležitým faktorom, ktorý mladých v dnešnej dobe ovplyvňuje je spoločenský kontext, v ktorom žijú. Žiadna iná generácia kresťanov neprežila toľko hlbokých a rýchlych kultúrnych zmien, tvrdí Kinnaman.

Za posledné desaťročia nastali obrovské zmeny v médiách, technike, sexualite a ekonomike. Celá spoločnosť je teraz komplexnejšia, mobilnejšia a neistejšia.

Kinnaman ich zhrnul do troch bodov: prístup, odcudzenie a autorita.

Čo sa týka prístupu, zdôraznil, že nástup digitálneho sveta dramaticky zmenil spôsob získavania informácií a komunikácie medzi mladými ľuďmi, čo malo za následok významné zmeny v práci a myslení súčasnej generácie.

Má to aj pozitívne stránky, napríklad, že internet a digitálne nástroje otvorili obrovské možnosti šírenia kresťanského odkazu. No mladí zároveň získali jednoduchý prístup k iným kultúrnym názorom a hodnotám a viac pochybujú o tom, čomu veria. Menej sa tiež zakladá na lineárnom a logickom myslení.

Odcudzenie znamená, že mnohí dospievajúci a mladí sa cítia oddelení od svojich rodín, komunít a inštitúcií, do ktorých patria. Vysoký počet rozvodov a mimomanželských detí svedčí o tom, že mnohí mladí vyrastali v neúplných rodinách. 

Prechod do dospelosti sa predĺžil, pretože sa manželstvo a rodičovstvo odsúva na neskôr. Podľa Kinnamana mnoho farností nevie, ako sa venovať a pomáhať tým, ktorí nevstupujú do dospelosti zvyčajnou cestou.

Veľa mladých je v súčasnosti skeptických v názore na inštitúcie, ktoré v minulosti utvárali spoločnosť. Nad hierarchické inštitúcie sa stavajú bežní ľudia a spolupráca medzi jednotlivcami.

Takáto skepsa sa potom mení na nedôveru k autoritám, čo je u Kinnamana tretím bodom. Tendencie k pluralizmu a názorom, ktoré si navzájom odporujú, sú populárnejšie než prijatie Písma a morálnych pravidiel.

Spoločnosť plná otázok môže ľudí doviesť k pravde a napätie medzi vierou a kultúrou môže mať tiež pozitívne dôsledky, no, ako tvrdí Kinnaman, vyžaduje si to nové prístupy zo strany Cirkvi.

Kinnaman priznáva, že chcel nájsť jeden alebo dva hlavné dôvody, prečo sa mladí od Cirkvi odlučujú. No ukázalo sa, že k vystúpeniu z Cirkvi ľudí vedie veľmi široká škála okolností.

Niektorí Cirkev považujú za prekážku tvorivosti a sebavyjadrenia. Iní sú už unavení z povrchných náuk a fráz. Ďalší odchádzajú kvôli zdanlivej nezlučiteľnosti viery a vedy.

Ďalším dôvodom sú aj pravidlá, najmä čo sa týka sexuálnej zdržanlivosti, ktoré sa mnohým zdajú príliš represívne. Súčasné spoločenské trendy, ktoré zdôrazňujú toleranciu a prijímanie iných hodnôt a názorov sú v konflikte s kresťanstvom, ktoré o sebe tvrdí, že obsahuje všeobecné pravdy, čo je zas prekážkou pre niektorých ľudí.

Iní mladí kresťania sú toho názoru, že im Cirkev nedovoľuje vyjadriť pochybnosti alebo že odpoveď Cirkvi na ich pochybnosti je neadekvátna.

Kinnaman taktiež zistil, že v mnohých prípadoch sa farnostiam nedarí pri výučbe mladých ísť do dostatočnej hĺbky. Plytkú vieru  u mládeže tvorí len zoznam hmlistých článkov viery, a viera a ich každodenný život sú od seba jasne oddelené. Veľa mladých potom kresťanstvo považuje za nudné a nepodstatné.

Na konci knihy Kinnaman ponúka rady, ako zastaviť straty z radov mladých ľudí. Vo farnostiach musí predovšetkým nastať zmena, čo sa týka vzťahu starších generácií k mladším.

Apeluje tiež na znovuobjavenie teologického konceptu povolania, aby sa mladí hlbšie zamýšľali nad tým, čo majú robiť so svojím životom a k čomu ich Boh povoláva. 

Do tretice musíme dávať do popredia múdrosť pred informáciami. Múdrosť podľa neho znamená schopnosť správneho vzťahu k Bohu, ostatným a spoločnosti. Nech sa už zvolia akékoľvek riešenia, jednoznačne musíme tento vážny problém riešiť.