Blogs

« Back

Reziliencia

Reziliencia

je určitá odolnosť človeka, ktorý sa dokáže vyrovnávať s prekážkami a nepriaznivými podmienkami života.

Takú podobnú definíciu nájdete v psychológii pre tento pojem. Jednoduchšie vyjadrené, je to odolnosť človeka proti zlu :o) Je to úžasná vlastnosť človeka, je to akýsi mnohokrát znásobovaný a nehynúci pud sebazáchovy na úrovni fyzickej, psychickej a duchovnej, je takmer jedno, aké veľmi zlé veci človek azda musel prežiť (pre nepriazeň situácií, za ktoré osobne nemohol) a aj tak si dokáže zachovať zmysel pre dobro, pre krásu, túži po dobre a chce ho dať iným, nikdy sám neubližuje inému a má taký elán a silu žiť dobro, že to aj dokáže, nech by ho to stálo čokoľvek. títo jedinci, rezilientní, bývajú nie bití ale mlátení životom... majú tak veľa "zlých" zážitkov a skúseností, že sa to len ťažko vmestí do knihy, či do filmu...a patria do kategórie "drám". Ich život je dráma, plná neskutočného zla a násilia rôzneho druhu. Napriek tomu nezatrpknú ani na ľudí ani na život sám...

Mnohí "vedci" sa snažili "dokazovať", že morálne zlo človeka nemožno ovplyvniť - človek bude nutne sám zlým, lebo je závislý od nepriaznivých vonkajších  "podmienok" v ktorých sa nedobrovoľne ocitol... Môže byť aj to... Našlo sa však dosť pozitívnych príkladov ľudí, ktorí sa napriek vlastnej ceste utrpenia a zloby od  iných ľudí (cudzích aj rodiny) nestali násilníkmi, zlostníkmi, kriminálnikmi a nemorálnymi ľuďmi bez svedomia ale vybudovali  = ťažko a s veľkou námahou a obetami (pre nepriateľstvo a bezcitnosť ďalších ľudí) počestný a krásny život, väčšinou si založili rodinu, ktorej ako keby tak sami vynahradili všetku tú lásku a dobro na iných, ktoré sami nikdy neokúsili... mnohokrát ešte navrch založili sociálnu organizáciu, aby pomohli iným, ktorí majú podobné osudy...

Boli veriacimi a verili Bohu na 100%...aj keď nik nevedel, KDE SA TO NAUČILI... Boh si ich jednoducho našiel cez iných veriacich a oni JEDNODUCHO ŠLI S NÍM... Nikdy neprestanú robiiť veštko pre to, aby raz bolo všetko DOBRE.

Takých HRDINOV nám nikto nevytasí na bilboardy ale oni existujú a sú pre mňa osobne úžasným povzbudením a radosťou, lebo Bohu a ani človeku ak chce dobro, NIČ NIE JE NEMOŽNÉ! smileypoukazuje na to, že človek MÁ MOC ROZHODNUTIA SA pre dobro alebo zlo... Toto tvrdenie však zbytočne budeme hľadať vo vedeckých publikáciách...

Odkaz na film musím pohľadať. Išlo to v kinách, určite bol aj na Slovensku:o) Občas by bolo dobré, pozrieť si taký film, alebo prečítať knihu, kde je zachytený osud takého človeka, aby sme poodhliadli od toho, čo máme znášať my, ani zďaleka nie je tak ťažké, ako u mnohých iných ľudí, skúšaných životom.

+

Ten muž, hlavný hrdina príbehu, mal malého syna a prežil doslova galeje...bol afroamerikánec, aj jeho dieťa:o) opustila ho manželka (alebo zomrela)vyhodili ho z práce, vyhodili ho z bytu, a on s tým asi 5 ročným dieťaťom za ruku v obleku a s kravatou (jediný majetok, čo mal) chodil od jedneho človeka k inému, od  jednej firmy k inej, aby sa zamestnal...Nikto by nepovedal, že spával aj so synom v čakárňach, na stanici, v toalete, v nocľahárňach, kde mu dali nocľah na jedinú noc a odstál v rade trištvrtiny dňa, aby to miesto dostal...spal v noci kdekoľvek, aj so svojim synom, ktorého plačúc vláčil so sebou, lebo mal stály stres, aby stíhal predstaviť sa so žiadosťou o prácu...mal svoj veľký sen o dobrom a hodnotnom živote, každý večer si ho predstavil a rozprával o ňom aj synovi...chcel pracovať a vychovať syna...Na smrť unavený z toho večného "kočovného života", na úsvite nového dňa sa upravený uchádzal o prácu...bol nadaný, po veľkých útrapách sa konečne zamestnal, už nešiel v obleku a nebol  istý, či to miesto dostane....Šéf sa ho spýtal, prečo má ruky zababrané od farby a prečo nie je upravený, na čo mu odpovedal pravdu, že práve maľuje byt...celý zbor vyobliekaných mužov ho vysmial,  šéfovi sa však zapáčila jeho jednoduchá úprimnosť, že ho zamestnal...On sám sa neskôr stal sa šéfom veľkej firmy a založil si rodinu...

+

Comments
sign-in-to-add-comment
Mária, ak sa ešte cítiš mojou priateľkou, prosím, napíš mi niekedy na súkromný mail, ako by som sa ešte mohla stať dobrou, aby som sa dostala k Ježišovi.
Lebo na tejto zemi som sa nadrala, svedomie mi hovorí, že sa mi sem tam podarila aj dobrá vec, ale na starosť mám veľké trápenie, že môj život bol čosi nevydarené. A potrebujem realitu, nie lichôtky. Potrebujem vedieť, čím to je, že sem prídem, zaujmem nejalým článočkom a potom všetci otáčajú chrbát. Keď som chcela čestne odísť, že sem asi nevyhovujem- nadali mi ešte viac. ...podozrievajú ma, že chcem pochvaly, lichôtky, hviezdičky či body, čo vôbec nie je pravda. Jediné čo chcem, je páčiť sa Ježišovi, ale keď každá nie sme na jeden strih. Terezka, Bernardetka, Matka Tereza, Brigita Švédska či Katarína, Edith Stein či Angela Merici. Stále mám dojem, že v RKC treba zapadnúť do určitého "strihu" svätice, a ak nezapadneš, beda ti.
Napríklad model ideálnej "tetky z činžiaku" je : ráno ísť v čase-nečase na rannú omšu (večerná už tak neplatí, to už je Ježiš nie na prvom mieste), nakúpi sebe a nevládnym v dome, pozýva susedky na návštevy, počúva celý deň Lumen a večer Lux, pomodlí sa denne podľa možnosti všetkých 20 alebo aspoň 5 desiatok ruženca, nemaškrtí, ak nemôže tri dni, tak aspoň v piatok postí o chlebe a vode. Nepozerá televíziu, lebo tam sú samé sviňačiny a o 21.00 má tmu. Stojí v daný deň pred prvým piatkom presne na pľaci pred "svojou" spovednicou. Neodváži sa zmeniť spovedníka, nenosí nohavice a vetovky, ale slušnú sukńu a kabát, radšej dva páry pančúch. Ovláda hnev, čo je pekné, ale navonok. Kamarátkam
povie, koho nemusí. No a vrchol všetkého je večeradlo.
Nezmestím sa do takej šablóny.
Síce zavčasu vstávam, ale pomodlím sa a idem na nákup, pretože v neskorších hodinách ho nestihnem. Pomodlím sa Laudy z breviára Naraňajkujem sa a prečítam si denné liturgické čítania. Ak potrebujem, zájdem k lekárovi a ak mám čas, na cintorín. Často už o 10.00 mám prvých žiakov. 2. Potoom obed- nejaká rýchlovka, popludní nutne potrebujem 90 min.spánok. Učím ďalej do 18.00 h. Okrem piatku. Ak nemám silné bolesti, idem na sv. omšu. Ruženec sa modlím delene- na viac desiatkov cez deň. Kedysi som aj sedela za počítačom a prekladala.
Návštevy prijímam iba v nedeľu, ak nemám biblický krúžok.Robím bežné domáce práce- periem, upratujem žehlím.Miesto televízie ak nie je niečo zvlášť pekné, si nájdem na you tube pekný film alebo hudbu.Raz za týždeň obvolám spolusestry. Modlím sa vešpera a niektoré modlitby, ktoré mám rada. Napíšem list a prípevok do MK. Obliekam sa športovo , do kostola však v zime kabát alebo kožuch a pod neho kľudne nohavice. Po sv. omši ma zastaví dosť veľa ľudí, ale už sa tomu neteším, lebo často reči skĺznu do klebiet. Úprimných priateľov, na ktorých pleciach sa môžem vyplakať, mám mimo mesta.Zväčša kolegyne z bývalých pracovísk. Rada posedím s birmovancami, nielen na stretku, ale aj súkromne. To nikdy nie je stratený čas. Takže som "iná". Ak mi zdravie dovolí, chodím na bicykli. Ale už je to zriedka. Najsmutnejšie sú víkendy v prázdnom byte, pretože ľudia pracujú 10-12 h denne a uznám, že sa potrebujú venovať svojim rodinám a bola by som piate koleso u voza. Bolí ma, že nie som prijatá, ale necítim sa na šablónový štýl života, ktorý by bolo potrebné prijať, aby som zapadla. Potom som ubolená a ak napíšem nie veselú vetu na MK, dostane sa mi...najmä od ľudí, nadaných na poučovanie. ??????????????????????
Posted on 26/08/13 10:49.
Hľa, aké krásne posolstvo nám včera 25.08.2013 zanechala Panna Mária Kráľovná Pokoja:

„Drahé deti,

Aj dnes mi Najvyšší dáva milosť byť s vami
a viesť vás k obráteniu.
Každý deň rozsievam a pozývam vás k obráteniu,
aby ste boli modlitbou, pokojom, láskou,
zrnom, ktoré odumierajúc prináša stonásobnú úrodu.
Nechcem, drahé deti, aby ste sa museli kajať za všetko to,
čo ste mohli a nechceli.
Preto, deti moje, znovu s nadšením povedzte:
„Chcem byť znamením pre druhých.“
Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“
Posted on 26/08/13 12:32 in reply to Mária-Irma Danieliszová.