« Back

svet = cir-kus-ok

 

Mnohi sa ma spytali – co si myslim o odvolani arcibiskupa Bezaka, ako to vnimam, co sa to deje, aky mam nazor k danym veciam. 

Po chvilke uvazovania zistujem, ze tomuto svetu absolutne nechapem. Deju sa tu zvlastne veci.

Je to tu taky velky cirkus. Nevieme, preco sa veci deju? Co zle sa vykonalo? Ved tolko snahy bolo vidno...! Je to sok.

Smutni konstatujeme je koNIEc, i ked krutime nad tym hlavou a hovorime NIE! Neprispustame si to!

Ale vsak co – cloveka i ked milovaneho nahradi iny... je jedno aky bude - ci lepsi alebo bude mat tiez chyby. Skor je na zamyslenie – preco? Kde bola chyba, kto zlyhal, co sa dalo este spravit? Kto nechcel vidiet pravdu? Je ticho...

V jednej kazni minulu nedelu bolo povedane – zijeme vo svete, v ktorom – ak sa nam nieco nepaci – treba to vymenit. Nepozerame, co mozeme spravit – aby to bolo lepsie, treba to vymenit. Zaskripe priatelstvo? Vymenit! Pokazi sa nejaka vec? Vymenit! Clovek padne? Vymenit...! Smutne...

Tak co si mame mysliet? Kde to zijeme...? Tento svet je fakt Cir-kus-ok!

Koncime!

Previous Next
Comments
sign-in-to-add-comment
Milý blog...))) Mne na ňom imponuje zvýraznené slovíčko NIE, a v ňom je tá pointa, že NIE, tento svet ešte nekončí...Ale aby to nebolo až také jednoduché, musíme si pripomenúť, že v utrpení a kríži je nutné kráčať v šľapajach Ježiša Krista: sequatur me: nech ma nasleduje!, teda spôsobom, ako ho niesol On! (zamyslenie o Kríži od sv. Ľudovíta M.G. z Montfortu)
Posted on 7/25/12 3:46 PM.
Jozef Fatura
napíšem tu niečo úplne od veci

Raz som mal v kostole pre veľkú skupinu ľudí duchovné cvičenia. Na druhý deň prišla za mnou jedna žena s plačom. Vyrozprávala mi udalosť, ktorá sa jej stala pred dvoma rokmi. Bola sama doma, keď ju prepadol a znásilnil muž, ktorý mal na tvári masku. Jej manžel bol v práci, ale neodvážila sa mu to povedať, lebo sa bála, že jej neuverí. A tak to všetko držala v sebe a prehĺtala aj hnev, ktorý cítila k neznámemu. To v nej vyvolávalo veľké napätie a depresiu.
Keď prišla ku mne, povedal som jej: "Pokľakni a ďakujme Pánovi za to, čo sa stalo." Bolo to na ňu priveľa a pýtala sa ma: "Ako by som mohla ďakovať Bohu za to, čo sa stalo, keď to bolo zlé?" Snažil som sa jej vysvetliť, že my nejdeme ďakovať Bohu za znásilnenie, ale budeme ďakovať Bohu za to dobro, ktoré z tejto udalosti môže vzísť. "Aké dobro môže vzísť zo znásilnenia? Čo s tým môže Boh urobiť?" A ja som jej povedal: "Ja neviem, to je Božia vec. My mu musíme iba ďakovať a ostatné nechať na neho." Aj keď bola znechutená, lebo na udalosť spred dvoch rokov nemohla zabudnúť, pokľakla si a spolu sme sa modlili a chválili Pána.
Už som sa s tou ženou nikdy viac nestretol. Ale o tri dni neskôr, keď som pokračoval v duchovných cvičeniach, prišiel za mnou jeden muž a chcel sa so mnou rozprávať. Povedal mi, že pred tromi dňami pocítil v sebe veľkú silu, ktorá ho pobádala, aby sa išiel vyspovedať. Bojoval so svojím svedomím, ale nepomohol si. Musel prísť, aby mi vyrozprával, ako pred dvomi rokmi prepadol jednu ženu a znásilnil ju.
Isto, on nevedel, že žena chválila Boha za to, čo sa stalo, ale ani žena sa nikdy nedozvedela, aké dobro priniesla jej modlitba chvály. Ale skutočnosť bola taká, že tento muž sa vyspovedal zo svojho hriechu, prijal Sviatosť Oltárnu a obrátil sa.
Elias Vella Ježiš, môj uzdravovateľ str. 276 - 277
Posted on 7/26/12 12:18 AM.
asi som neporozumel. lebo cirkev a "tento svet" su dve odlisne veci.. ktore sú v protiklade. My veriaci v Cirkvi by sme nemali mat zmyslanie sveta, ale Bozie zmyslanie. Ak je vo svete CIRKUS chaos stres panika, v Cirkvi by mal byť poriaadok a pokoj.
Posted on 7/26/12 7:51 AM.
tento druhý prispevok predstavuje Božie zmýšľanie!! dakujem
Posted on 7/26/12 7:52 AM in reply to Jozef Fatura.
uplne sa stotoznujem s Vami, vo vsetko co ste napisali. ako bolo naznacene - tak prispevok ani tak nereflektuje stav cirkvi a pohlad nan, skor som v nom nasiel paralelu so zivotom...
Posted on 7/26/12 8:41 AM.