Už sa nám to blíži. Iba pár dní nás delí od synovho Veľkého Dňa, kedy im - jemu, i jeho drahej snúbenici, - kňaz požehná, a pred tvárou Boha uzavrú spoločne Sviatosť Manželstva.
						
					
				
						
	Uvedomujem si, že v dnešnej dobe "voľného" súžitia, ale i veľkej rozvodovosti, je to veľký Dar. Dar, v ktorom prijatí, naši mladí, chcú rozvíjať  Božie milosti, ktoré im v tento Deň bohato rozdá z plnosti Duch Svätý.
	 
	Deň, v ktorom sa snúbia, spoja, dvaja v jedno.
	 
	Deň, kedy bude Boh stredom ich života, ktorého vyvyšujú nad svoju lásku.
	 
	Deň, kedy by sa malo zabudnúť na svoj egoizmus.
	 
	Deň, kedy sľubom si vyjadria svoju spolupatričnosť v láske, radosti, ale i bolesti a smútku.
	 
	Od tohoto dňa, až po prirodzenú smrť, už človek nebude nikdy sám.
	 
	Už budú "my".
	 
	A tak im, našim mladým, na začiatku ich spoločného života, celkom určite poviem, aby v tom druhom hľadali v časoch dobrých, ale i v čase búrok:
	 
	- SRDCE, v ktorom prebýva Boh,
	 
	- KVALITY, a nie rozdiely,
	 
	- TALENTY, ktorými každého človeka obdaroval Boh,
	 
	- DOBROTU SRDCA, ktorá stála na počiatku ich vzťahu, a ktorá ich očarila,
	 
	- LÁSKU, ktorá ich priviedla až pred oltár nášho Pána,
	 
	- POKORU, ktorá sa vie a dokáže prvá prihovoriť,
	 
	- ODPUSTENIE, ktoré je základom pre trvalý vzťah,
	 
	- JEDNOTU, ktorá spočíva v spoločnom darovaní sa,
	 
	- a aby pochopili, že sú si navzájom, jeden druhému, veľkým DAROM.
	 
	Tak, ako sa manžel snúbi v manželke, a hľadá u nej teplo rodinného domova, srdce rodiny, tak sa manželka snúbi v manželovi, u ktorého hľadá oporu, ako pevného stĺpu ich rodinného hniezda.
	A spoločne sa snúbia v Bohu Otcovi, Bohu Synovi Ježišovi, i Bohu Duchu Svätom, ktorý spečatí ich manželstvo tajuplným zväzkom lásky, ktorá bude večná...
	 
	obrázok: Google