Kubachy, dnešné Spišské Bystré, dali v priebehu stáročí Cirkvi viacero kňazov, ktorí pôsobili nielen na území Spiša, ale aj v ďalších častiach Slovenska a v zahraničí. Ich životné príbehy a kňazská služba sú súčasťou duchovného a historického dedičstva našej farnosti a obce.
 

Ján Šeliga

Ján Šeliga sa narodil 3. februára 1747 v Kubachoch rodičom Andrejovi Šeligovi a Alžbete, rodenej Bendikovej (Marušine). Pochádzal z početnej rodiny; jeho bratmi boli aj neskorší kňazi Jakub a Jozef Šeligovci.

Historik Ján Vencko v diele Dejiny štiavnického opátstva na Spiši spomína Jána Šeligu ako profesora bohoslovia v seminári vo Váci v dnešnom Maďarsku. Podľa údajov Magyar Katolikus Lexikon pôsobil aj v pastorácii. V rokoch 1775 – 1780 bol farárom v Apostagu, v rokoch 1785 – 1787 v Dunakeszi, v rokoch 1787 – 1795 v Abonyi a napokon v rokoch 1795 – 1806 v Cegléde.

 

Jakub Šeliga

Jakub Šeliga sa narodil 4. júla 1751 v Kubachoch rodičom Andrejovi Šeligovi a Alžbete, rodenej Bendikovej (Marušine). Bol bratom Jána a Jozefa Šeligovcov, ktorí pôsobili ako profesori bohoslovia vo Váci.

Z trojice bratov je najviac údajov zachovaných práve o Jakubovi, ktorý pôsobil v Spišskej diecéze. Po vymenovaní Karola Salbecka za prvého spišského biskupa v roku 1776 sa stal jeho tajomníkom. Neskôr pôsobil ako spišský kanonik, ružomberský dekan a liptovský vicearchidiakon.

Pred príchodom do Ružomberka bol farárom v Dolnom Kubíne. Po smrti ružomberského farára v roku 1795 sa stal jedným z kandidátov na uvoľnenú faru a napokon bol za ružomberského farára zvolený. Počas jeho pôsobenia zasiahol Ružomberok 28. júna 1797 rozsiahly požiar, pri ktorom vyhorel aj farský kostol so zariadením. Kostol bol následne v rokoch 1797 – 1800 obnovený.

 

Jozef Šeliga

Jozef Šeliga sa narodil 19. marca 1765 v Kubachoch rodičom Andrejovi Šeligovi a Alžbete, rodenej Bendikovej (Marušine). Bol mladším bratom Jána a Jakuba Šeligovcov.

Zo zachovaných údajov vieme, že podobne ako jeho brat Ján pôsobil ako profesor bohoslovia v seminári vo Váci v dnešnom Maďarsku. Ďalšie podrobnosti o jeho živote a kňazskom pôsobení sa doposiaľ nepodarilo zistiť.

 

Pavol Vitkay, st.

Pavol Vitkay starší sa narodil 31. decembra 1779 v Kubachoch ako piaty zo siedmich súrodencov. Jeho rodičmi boli Martin Vitko a Anna, rodená Majerčinová. Z jeho súrodencov sa dospelosti dožili Mária a Michal.

Študoval v Kecskeméte, Ružomberku a Banskej Bystrici, filozofické a teologické štúdiá absolvoval v Bratislave a Trnave. Po kňazskej vysviacke pôsobil ako kaplán v Ružomberku a neskôr ako farár v Rabči, Bobrove, Zázrivej a Zubrohlave. Od roku 1830 pôsobil v Orawke na dnešnom území Poľska, kde 14. novembra 1842 zomrel a je tam aj pochovaný.

Popri kňazskom povolaní sa intenzívne venoval botanike. Botanizoval na Ďumbieri, Choči, na Orave, Veľkom Stohu, Malom a Veľkom Rozsutci, Babej hore či Pilsku. Výsledkom jeho dlhoročného výskumu sa stalo rukopisné dielo Flora Arvensis z roku 1822, v ktorom zaznamenal 510 údajov o výskyte rastlín predovšetkým na Orave a čiastočne aj na Liptove.

Časti jeho rukopisu neskôr využil lekár a prírodovedec Mikuláš Szontagh. Druhá časť rukopisu sa zachovala v knižnici TANAP-u v Tatranskej Lomnici, kde ju objavila botanička RNDr. Dana Bernatová, CSc. Vo svojom odbornom stanovisku označila Vitkayovo dielo za súčasť národného dedičstva s mimoriadnou vedeckou hodnotou.

Pavol Vitkay zastával aj ďalšie cirkevné a verejné funkcie. Bol prísediacim súdnej stolice, čestným dekanom a kanonikom hornooravského dištriktu.

 

Pavol Vitkay, ml.

Pavol Vitkay mladší sa narodil 1. decembra 1780 v Kubachoch rodičom Jurajovi Vitkovi, nazývanému Kubicsko, a Márii, rodenej Fábryovej. Mal osem súrodencov. V dobových dokumentoch býval označovaný ako Pavol Vitkay mladší, pretože v rovnakom období pôsobili dvaja kňazi s rovnakým menom a priezviskom, pričom obaja pochádzali z Kubách.

Bohoslovecké štúdiá ukončil v Generálnom seminári v Trnave a za kňaza bol vysvätený 27. mája 1806. Ako kaplán a administrátor pôsobil v Trstenej, Liptovskej Teplej a Kežmarku. Od 12. júna 1810 bol správcom farnosti v Liptovskom Hrádku a v roku 1816 sa stal tamojším farárom. Do úradu ho 31. júla 1816 uviedol spišský biskup Michal Brigido spolu s liptovským vicearchidiakonom.

V roku 1825 zastával aj funkciu dištriktuálneho tajomníka. V Liptovskom Hrádku pôsobil až do svojej smrti v auguste 1835. Pochovaný bol 8. augusta 1835 na miestnom cintoríne.

Na svoju rodnú obec nezabudol ani počas svojho kňazského pôsobenia. Kubachom daroval cibórium a pozlátený medený kalich z roku 1734, na ktorý dal vyryť latinský nápis: A. R. D. Paul Vitkay Par. Hradek E. Kubach obtulit.

 

Jakub Vitkay

Jakub Vitkay sa narodil 25. júla 1790 v Kubachoch rodičom Martinovi Vitkovi, nazývanému Kubičko, a Eve, rodenej Šeligovej. Pochádzal z početnej rodiny a mal dvanásť súrodencov.

Teologické štúdiá ukončil v kňazskom seminári v Trnave a za kňaza bol vysvätený v roku 1813. Po vysviacke pôsobil tri mesiace v Hruštíne na Orave, potom štyri a pol roka ako kaplán v Ružbachoch, jeden rok a tri mesiace v Bobrovci a tri roky a tri mesiace v Markušovciach.

V rokoch 1823 – 1830 pôsobil v Stankovanoch najskôr ako administrátor a neskôr ako farár. V rokoch 1840 – 1846 pôsobil v Mníšku nad Popradom. Ďalšie údaje o jeho pôsobení sa doposiaľ nepodarilo zistiť.

 

František Šimonovič

František Šimonovič sa narodil 6. júna 1905 v Kubachoch rodičom Jozefovi Šimonovičovi a Anne, rodenej Vitkajovej. Mal súrodencov Annu a Jozefa. Rodina bola určitý čas presťahovaná do Lendaku.

Kňazskú vysviacku prijal 27. apríla 1930. Počas komunistického režimu patril medzi prenasledovaných katolíckych kňazov. Verejne odmietol podieľať sa na proticirkevných aktivitách režimu. V roku 1950 ho v Chrasti nad Hornádom zadržala Štátna bezpečnosť a následne bol odsúdený za trestný čin velezrady. Po prepustení nesmel vykonávať verejnú duchovnú službu, preto pracoval manuálne v Tatraľane a vo Vodostave v Tatranskej Lomnici.

Opätovne bol zatknutý v apríli 1959 a odsúdený za údajnú protištátnu činnosť. Zachované údaje uvádzajú, že počas obdobia komunistického prenasledovania bol celkovo odsúdený na šestnásť rokov.

Povolenie na pastoráciu získal v roku 1969 a krátko pôsobil v Slovenskej Vsi. Od roku 1970 pôsobil vo Vydrníku, kde zostal do roku 1976. Neskôr odišiel do charitného domu v Batizovciach. Zomrel v roku 1978 a pochovaný je pri svojich rodičoch na cintoríne v Spišskej Sobote.

 

Michal Ondrejčák

Michal Ondrejčák sa narodil 25. septembra 1907 v Kubachoch rodičom Michalovi Ondrejčákovi a Žofii, rodenej Vitkajovej. Mal sestru Máriu a brata Matúša. Rodina sa neskôr presťahovala do Popradu.

Ako kňaz Košickej diecézy pôsobil v rokoch 1936 – 1940 okrem iného v Koprivnici pri Bardejove a v dnes už zatopenej obci Dobrá nad Ondavou na území vodnej nádrže Domaša.

Zomrel v roku 1960 a pochovaný je pri svojich rodičoch na cintoríne v Poprade.

 

Jozef Farbarik

Jozef Farbarik sa narodil 16. augusta 1912 v Kubachoch rodičom Jozefovi Farbarikovi a Zuzane, rodenej Olejárovej. Mal sestru Zuzanu.

Kňazskú vysviacku prijal v roku 1936. Následne pôsobil ako kaplán v Zubrohlave a neskôr v Zákamennom. V poslednom roku druhej svetovej vojny pôsobil ako farár vo Frydmane na dnešnom území Poľska. Po zmene československo-poľských pomerov a cirkevnej správy po skončení vojny sa spolu s ďalšími slovenskými kňazmi musel z územia vrátiť na Slovensko.

Dňa 8. januára 1946 nastúpil do Mlynice a v roku 1947 bol preložený na Dedinky. Tam ho 27. decembra 1949 zadržala Štátna bezpečnosť. Väznený bol v Leopoldove, Ilave a na Pankráci a následne sa dostal aj do pomocných technických práporov. Po ťažkom úraze sa v roku 1953 vrátil domov. Naďalej zostával v evidencii ŠtB a sväté omše slávil tajne.

V roku 1957 opäť získal povolenie na pastoráciu. Tri roky pôsobil v Brutovciach, ďalšie tri roky v Bijacovciach a následne devätnásť rokov v Kluknave. V roku 1982 ho na fare v noci prepadli a vážne zranili zlodeji. Neskôr žil v charitnom dome v Pezinku a posledných deväť mesiacov života v charitnom dome v Spišskej Kapitule.

Zomrel v roku 1996. Posledných šesť rokov života bol pripútaný na lôžko. Pochovaný je na cintoríne v Spišskom Bystrom pri svojej matke.

 

Martin Greňa

Martin Greňa sa narodil 15. októbra 1912 v Kubachoch rodičom Jozefovi Greňovi a Kataríne, rodenej Ivanovej. Mal súrodencov Jozefa a Katarínu. V medzivojnovom období sa rodina presťahovala do Popradu.

Bol všestranne nadaným študentom a maturoval v Spišskej Novej Vsi. Počas teologických štúdií, ktoré začal v roku 1932, pôsobil ako organista v Spišskom Podhradí. Od roku 1935 bol organistom v Učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule. Hre na organe sa začal venovať už ako miništrant v rodných Kubachoch pod vedením miestneho rechtora Hagovského.

Po ukončení štúdia v kňazskom seminári bol 20. júla 1937 vysvätený za kňaza. Následne pôsobil ako kaplán v Hruštíne na Orave, kde sa intenzívne venoval práci s mládežou, nacvičoval divadelné predstavenia a kostolný spev a spolu s organistom pripravoval pašiové hry. V roku 1938 sa stal katechétom v Kežmarku.

Od roku 1946 pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Univerzite Komenského v Bratislave. Po nástupe komunistického režimu opustil 2. februára 1952 Československo.

Neskôr žil v Spojených štátoch amerických. Výťažkom zo svojej práce podporoval rehoľné sestry Matky Terezy v Indii, desiatky kňazov, novicov a bohoslovcov z rozvojových krajín. Napriek dlhoročnému pobytu v zahraničí si zachoval silný vzťah k Slovensku a k Spišskej diecéze.

Zomrel 10. septembra 2004 v South Chathame v štáte Massachusetts. Podľa jeho želania boli jeho telesné pozostatky prevezené na Slovensko. Pohrebné obrady sa 9. novembra 2004 konali v Kostole sv. Jána Evanjelistu v Poprade a pochoval ho spišský pomocný biskup Mons. Andrej Imrich.

Zaujímavou súčasťou jeho literárnej pozostalosti sú aj dva príbehy, ktoré ako sedemnásťročný študent napísal v roku 1929 v kubašskom nárečí – Rozhovor a O rechtorovom synovi.

 

Ján Lopušek, SVD

Ján Lopušek sa narodil 25. júla 1922 v Kubachoch rodičom Jánovi Lopušekovi a Kataríne, rodenej Majzelovej. Mal sestru Annu a brata Michala.

V roku 1934 vstúpil v Spišskom Štiavniku do Spoločnosti Božieho Slova. Študoval v Spišskom Štiavniku, Nitre a Kláštore pod Znievom, filozofické štúdiá absolvoval v Nitre. Dňa 17. novembra 1946 sa na odporúčanie biskupského úradu dostal do Ríma. Večné rehoľné sľuby zložil 17. septembra 1948.

Bohoslovecké štúdiá ukončil v Ríme a 2. apríla 1949 bol v Lateránskej bazilike vysvätený za kňaza. Po vysviacke bol určený pre taliansko-švajčiarsku oblasť. Vo Verone pôsobil ako profesor a vyučoval latinčinu, v Padove bol riaditeľom univerzitného internátu.

Od júla 1975 pôsobil ako vicerektor Pápežského kolégia sv. Petra apoštola v Ríme, neskôr vykonával službu ekonóma. Posledné roky života strávil na dôchodku vo Verone, kde 29. januára 2002 po krátkej chorobe zomrel. Pochovaný je na cintoríne vo Verone v Taliansku.

 

ThDr. Štefan Vitko, PhD.

Štefan Vitko sa narodil 29. mája 1964 v Poprade-Spišskej Sobote rodičom Štefanovi Vitkovi a Márii, rodenej Orolinovej. Má sestru Máriu.

Kňazskú vysviacku prijal 16. júna 1990 v Spišskej Kapitule. Po vysviacke pôsobil ako prefekt Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule. Od roku 1997 zastával funkciu vicerektora seminára. Dňa 1. júla 2004 sa stal farárom v Spišskej Kapitule a od 12. júla 2012 pôsobí ako farár vo Svite.

 

Mgr. Štefan Šeliga

Štefan Šeliga sa narodil 19. apríla 1971 v Poprade-Spišskej Sobote rodičom Štefanovi Šeligovi a Márii, rodenej Liptákovej. Má bratov Mariána, Mareka a Ľuboslava.

Kňazskú vysviacku prijal 2. júna 1996 v Rožňave. Od roku 1996 pôsobil ako kaplán v Divine, od roku 1998 ako administrátor v Malinci a od roku 2011 ako administrátor farnosti Dobroč – Čierny Balog. Dňa 1. júla 2013 bol ustanovený za farára tejto farnosti.

 

Michael Francis Kolarcik, SJ

Michael Francis Kolarcik, SJ, v slovenskom prostredí uvádzaný aj ako Michael Kolarčík, sa narodil 10. októbra 1950 v New Westminsteri v kanadskej provincii Britská Kolumbia slovenským rodičom. Jeho otec Michal Kolarčík a matka Mária, rodená Chmurová, pochádzali z Kubách – dnešného Spišského Bystrého.

V roku 1968 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej a v roku 1979 prijal kňazskú vysviacku. Po teologických štúdiách v Kanade pokračoval v štúdiu biblických vied na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde získal doktorát zo Svätého písma. Odborne sa venuje najmä Starému zákonu a múdroslovnej literatúre.

Dlhé roky pôsobil na Regis College v Toronte. Ako hosťujúci profesor prednášal aj na Slovensku a udržiaval kontakty s krajinou svojich rodičov.

V roku 2014 ho pápež František vymenoval za rektora Pápežského biblického inštitútu v Ríme, jednej z najvýznamnejších katolíckych akademických inštitúcií špecializovaných na štúdium Svätého písma. Na jeho čele pôsobil v rokoch 2014 – 2023.

Po návrate do Kanady pokračuje vo vedeckej, pedagogickej a duchovnej činnosti. Pôsobí ako odborník na Starý zákon na Regis College v Toronte a ako rektor tamojšej jezuitskej komunity.

 

Michal Lipták

Michal Lipták sa narodil v roku 1951. Jeho rodinné korene siahajú do Kubách prostredníctvom starého otca Michala Liptáka, narodeného v roku 1886.

 

Anton Pleho

Anton Pleho sa narodil v roku 1954 a ako kňaz pôsobil v Spojených štátoch amerických. Jeho matka Terézia Bednárová, narodená v roku 1919, pochádzala z Kubách.

 

Mgr. Ing. Peter Fábry

Peter Fábry sa narodil v roku 1961 a je kňazom Košickej arcidiecézy. Jeho otec Matej Fábry, narodený v roku 1925, pochádzal z Kubách.

 

Spracované s láskavým dovolením autora podľa monografie:
BUKOVINSKÝ, Pavol: Kubachy. Spišské Bystré: Pavol Bukovinský, 2018, s. 25 – 42. ISBN: 9788057000747.