Moźno sa vám bude zdať protichodné  Boźie prikázanie  -milovať budeš Boha celým svojím srdcom , celou svojou mysĺou , zo všetkých svojích síl  a blíźneho , ako seba samého a zároveń  prosiť  Ducha Svätého o úplnú ĺahostajnosť k sebe samému , k sebe samej.   Naopak  nádherne sa to dopĺńa s láskou k blíźnym a blízkemu. Ako to chápať ?

Často krát sa nám stáva i podvedome , źe keď  sa nám blízky človek trápi  , vyštartujeme ako diví , aby sme podali pomocnú ruku. Aby sme boli tým  ´´Šimonom  ´´ ,  ´´Veronikou ´´ , i v dávnejších časoch , keď sme o to neboli poźiadaní. Áno , pretoźe vieme , ako je to bolestivé , ak človek sa trápi , ak nevie ako začať , kam sa podieť , ak by bol v nejakom chaose. Prečo je to tak ? pretože naše srdce nespočinie v pokoji , pokiaĺ sa nám milovaný trápi , alebo i blíźni trápia.. Duša nenájde pokoj , pokiaĺ sa nebudeme príčiniť o nájdenie pokoja , radosti a ako sa hovorí svetielka  pre trpiaceho blízkeho , či blížnych.  Nie. Je to ako keby naše srdce bilo v ich hrudi , ako by naša duša bola v ich telesnej schránke.  Trpíme my spolu s nimi , akoby šlo o nás samých. Je to ´taźko vysvetliť , ale Duch Svätý pomôže. Aký to má ale súvis so zvolaním v litániách o všedné potreby , ktoré znie  daj nám Bože Ducha úplnej ĺahostajnosti k sebe samému , k sebe samej ?  Taký súvis , źe my máme , ako hriešnici tendenciu  nezaoberať sa trápením iných , pretoźe pokoja je málo a keď ho mám , tak nech mi kaźdý dá pokoj.  Pozor , Boh takto nekoná,  Tá prosba o ľahostajnosť k sebe samému , samej  nám hovorí o tom ,  aby sme vyšli zo svojej konfortnej zóny , zo svojho  konfortu a priklonili sa ku skutkom akéhokoĺvek Milosrdenstva , či uź duchovného , alebo telesného skutku Milosrdenstva pre tých , ktorí sa trápia. Rozumiete ?  Čiźe , keď chcem oddychovať , spať , ale niekto ma potrebuje , tak  jednoducho najmenej , čo môźem urobiť víjsť zo svojej zóny  pomysleného pokoja a modliť sa , prosiť , ĎAKOVAŤ , za potreby blízkeho a blíźnych , ako i za nich samých , ako celku.  To isté sa týka skutku telesného Milosrdenstva. Ak ja mám dostatok , ba nadbytok šatstva  a iní ho majú málo , tak musí mi skrińa praskať vo švykoch  ?  No nie , nemusí , tak sa nebudem pozerať , ako ten , tá , tí sa trápia , čo si oblečú , zdvihnem sa a darujem. 

To isté sa týka stravy a čohokoĺvek. Šak skutky Milosrdenstva myslím pozná každí z nás. Naše srdce a duša nenájde pokoj , ak by sme  nepomohli a necítili s ostatnými. Svedomie by nám to vyčítalo a  vyspovedať by sme sa s toho museli , šak to by bolo akoby sme  odmietli dať   Boha blízkemu , alebo blíźnemu. 

Cítiš pokoj ? podeľ sa oń s tými , ktorí ho potrebujú viac , ako Ty dáma , pán.

Cítiš radosť  ? podeĺ sa o ńu , ktorí ju potrebujú viac , ako momentálne Ty , dáma , pán.

Atď.  Rozumieme tomu zvolaniu  daj nám Boźe prosím úplnú ĺahostajnosť k sebe samému , samej a to prepojenie s prikázaním miluj blíźneho , ako seba samého ?  

Predsa nenecháme trápiacich na pospach , úloha nášho bytia je predsa - byť si oporou, ktorú mal Kristus na svojej kríźovej ceste , ktorú znovu podstupuje v utrpení nášho blízkeho , či blíźnych.

A usilujte sa zachovať jednotu Ducha vo zväzku pokoja.

Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.

Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista.