Nedotkla sa ho ešte ľudská láska.
Ani Tvoja, Pane...
Je uzavreté v škrupinke svojho ega.
To je viac, ako si Ty, večná Láska, Bohužiaľ...
Bohužiaľ pre všetkých, čo s ním žijú a musia žiť...
Ale nevzdávajú sa.
Berú na seba každodenné jarmo jeho nelásky a nesú ho na Golgotu.
Aby raz zakvitlo v krásny kvet obety.
Pane, tam na kríži si porazil hriech. Aj jeho hriech pýchy.
Keď si vstal z mŕtvych, ukázala sa Tvoja Sláva a Veleba.
Pane, verím, že aj srdce tohto človeka raz zakvitne kvetom lásky. Lebo aj za neho si zomrel!
No nepôjde to ľahko, lebo človek sám od seba sa ťažko mení.
Lebo nechce. A vôľa je to, čo otvára brány raja, Pane!
A preto ťa úpenlivo prosím: Dotkni sa tohto srdca, ľadového srdca, svojou milosťou!
Počuj vrúcny hlas úbohej duše, čo volá o tvoje zmilovanie!
Ja viem, že postačí iba kvapka tvojej milosti. Jediná kvapôčka...a udeje sa zázrak...
No nečakaj pridlho, Pane!
Aby ešte všetci pocítili závan tohto tepla.
Keď sa ľady topia, pukajú.
Čo sa stane so srdcom, čo sa má roztopiť? Tiež pukne? Asi musí, aby pocítilo, že sa znovuzrodilo...v Láske.
A tak na prahu tohto Nového roka, drahý Pane, obetujem toto tvrdé ľudské srdce, už po toľký raz, tebe, večná Láska.
Zlom v ňom okovy ľadu nelásky, pýchy, egoizmu a poraz ich svojou milosťou!
Príď k tomuto srdcu, Pane a nemeškaj!
Veď aj za neho bola vyliata tvoja drahocenná Svätá Krv, daj, prosím, aby nebola vyliata nadarmo...a..vypočuj srdce, ktoré sa zaň tak dlho modlí.
Verím, že to srdce modliace a trpiace nezostane už dlho bez odmeny.
Verím v teba, Pane!