KOSTOL SVÄTÉHO MICHALA, ARCHANJELA

„Monumentálna budova táto je teraz, prvá v celom panstve štiavnickom, chvála patrónovi a majstrovi!" – Ján Vnecko, historik

Farský kostol svätého Michala, archanjela, patrí k najvýznamnejším historickým a sakrálnym stavbám Spišského Bystrého. Jeho dnešná podoba je výsledkom niekoľkých stavebných etáp, ktoré odrážajú vývoj obce, konfesionálne zmeny, opakované požiare i úsilie miestneho spoločenstva o obnovu chrámu.

Pôvod patrocínia a stredoveký kostol

Pôvod patrocínia svätého Michala, archanjela, nie je priamo doložený. Možno ho spájať so stredovekou úctou k archanjelovi ako ochrancovi a patrónovi bojovníkov. V staršej regionálnej literatúre sa objavuje aj hypotéza o súvise s možnou strážnou funkciou sídla ležiaceho v blízkosti významnej komunikácie vedúcej cez Vernársky priesmyk. Túto interpretáciu však nemožno považovať za jednoznačne preukázanú.

Existencia cirkevnej organizácie v Kubachoch je doložená už v roku 1332. Výslovná zmienka o kostole zasvätenom svätému Michalovi pochádza z roku 1398, keď viacerí cirkevní hodnostári udelili odpustky kostolom patriacim k Štiavnickému opátstvu. Medzi nimi sa uvádza aj Kostol blahoslaveného Michala, archanjela, v Kubachoch.

Starší kostol pravdepodobne vznikol v priebehu 13. storočia, azda v období prvej písomnej zmienky o obci z roku 1294. Išlo o murovanú stavbu situovanú na mierne vyvýšenom mieste, približne v priestore dnešného chrámu. Areál obklopoval múr a pri kostole sa nachádzal cintorín. Z najstaršej stavebnej fázy sa zachoval portál s románskymi dekoratívnymi prvkami, hoci základný architektonický charakter kostola bol gotický.

Podľa miestnych prameňov kostol a faru okolo roku 1430 poškodil alebo zničil požiar spájaný s husitskými výpravami. V polovici 15. storočia bol kostol opravený a prestavaný. Mal jednoduchú gotickú loď s rozmermi približne 17,01 × 9,45 metra, svätyňu s gotickými oknami a trámový strop z červeného smreka. Súčasťou interiéru boli štyri chóry; na jednom z nich stál šesťregistrový organ. Do farského obvodu v tom období patrili aj Kravany, Vikartovce, Liptovská Teplička, Ugovské a neskôr Kvetnica.

Kostol v 17. a 18. storočí

Záznamy zo 17. storočia dokladajú postupné dopĺňanie liturgického zariadenia. V roku 1676 obec zakúpila od majstra Martina Szolcsanyiho strieborný kalich za 36 zlatých. V roku 1693 sa v kostole uvádzali štyri oltáre: hlavný oltár svätého Michala a bočné oltáre svätého Mikuláša, Svätého kríža a Panny Márie. Neskôr pribudol oltár svätého Jána Nepomuckého. Vo veži a v sanktusníku sa nachádzali štyri zvony zasvätené svätému Urbanovi, svätému Benediktovi, svätému Michalovi a svätej Anne.

Počas protihabsburského povstania Františka II. Rákociho prevzali v novembri 1705 kostol, faru a školu evanjelici. Katolícky farár Juraj Tapolczányi musel farnosť opustiť a správu chrámu postupne prevzali evanjelickí duchovní Daniel Clitis a Ondrej Simonides. V roku 1706 kostol s vežou vyhorel a zvony sa roztavili.

Katolícka správa farnosti bola obnovená v roku 1710 príchodom kňaza Michala Goldbergera. Od roku 1711 tu pôsobil Vojtech Siserovič, počas ktorého účinkovania bol poškodený chrám obnovený. Pri prácach sa na stenách odkryli konsekračné kríže, ktoré miestna tradícia spája s cisterciánskym prostredím. Obnovený kostol posvätil 21. mája 1715 belehradský biskup Lukáš Natalis. Konsekroval aj oltár s obrazom Najsvätejšej Trojice a sochou svätého Michala.

Kanonická vizitácia z roku 1731 zaznamenala kostol v dobrom stave. Mal drevený strop, tri oltáre a základné liturgické vybavenie. Hlavný oltár bol zasvätený Najsvätejšej Trojici; dopĺňala ho socha svätého Michala, kríž a sochy svätých Petra a Pavla. Bočné oltáre boli zasvätené svätému Mikulášovi a Panne Márii. V neskoršom období vznikla v sakristii klenba, v lodi drevená podlaha a na stenách náboženská výmaľba s dvanástimi konsekračnými krížmi. V roku 1772 bol vymurovaný chór a osadený nový šesťregistrový organ. Na veži sa nachádzali hodiny.

Z dielne banskobystrického zvonolejára Františka Littmana pochádzali tri zvony. Veľký zvon s hmotnosťou približne 890 kilogramov niesol invokáciu k svätému Michalovi. Stredný zvon s hmotnosťou približne 480 kilogramov zasvätený svätým Jánovi a Pavlovi, sa zachoval dodnes. Pramene pri ňom uvádzajú rozporné datovanie rokov 1727 a 1797; samotný nápis odkazuje na rok 1727. Najmenší zvon, takzvaný umieračik, bol zasvätený Panne Márii a vážil približne 180 kilogramov. Veľký a malý zvon boli počas prvej svetovej vojny zrekvirované na vojenské účely.

V roku 1767 vyhorela kubašská fara. Novú kamennú farskú budovu začali stavať v roku 1769 na náklady obce a dokončili ju pred odpustovou slávnosťou v roku 1770. Opravovaná bola v roku 1815 a prestavaná v rokoch 1876 – 1879. S menšími úpravami slúžila až do roku 2011, keď bola dokončená nová fara. Dňa 31. marca 1778 udelil pápež Pius VI. kostolu sedemročné odpustky.

Požiar v roku 1819 a prestavba kostola

Dňa 15. marca 1819 vypukol v obci rozsiahly požiar, ktorý sa v dôsledku silného vetra rýchlo rozšíril. Zhoreli farské budovy a vážne poškodený bol aj kostol. Oheň zničil drevenú podlahu, tri oltáre, lavice, organ a ďalšie vybavenie. Sakristiu s liturgickými odevmi a nádobami sa podarilo zachrániť. Učiteľ Ján Kolárovič s pomocou obyvateľov Hranovnice zachránil zvony a vežové hodiny.

Spišský biskup Ján Ladislav Pyrker navštívil poškodenú obec 14. mája 1819 a podporil jej obnovu materiálnou pomocou. Pyrker, člen cisterciánskeho rádu a neskorší benátsky patriarcha, patril k významným cirkevným predstaviteľom svojej doby. Na Spišskej Kapitule založil učiteľský ústav, ktorý sa zaraďuje medzi najstaršie inštitúcie svojho druhu v Uhorsku.

Obnova kostola sa začala na jar 1820. Do jej začatia sa bohoslužby konali v obecnom dome. Projekt prestavby vypracoval Ján Pollák a základný kameň posvätil kanonik Jakub Šeliga. Na výstavbe sa podieľali obce patriace k panstvu. Oltár zhotovil ružomberský rezbár Bielopotocký a oltárne obrazy vytvoril levočský maliar Jozef Cauczík na podnet vtedajšieho farára, kňaza a básnika Alexiusa Keilla. Cauczíkove obrazy Madony s dieťaťom a Umučenia Krista sa v kostole zachovali dodnes.

Svätyňa a hlavná loď boli predĺžené o 9,45 metra, takže celková dĺžka kostola dosiahla 26,46 metra. Stavba, ktorej náklady predstavovali približne 5 000 zlatých, dostala murovanú klenbu a vežu s cibuľovitou strechou. Kostol konsekroval 30. septembra 1820 opát a kanonik Ján Andujár. Dňa 24. júla 1821 bol na vežu osadený kríž; do gule pod ním vložili dobové mince. V roku 1824 pribudol sedemregistrový organ.

Pod strechou veže sa nachádzal pamätný nápis, z ktorého bolo v roku 1924 možné prečítať iba slová Ladislaus Episcopus 1821. Pravdepodobne pripomínal zásluhy biskupa Jána Ladislava Pyrkera o obnovu obce a chrámu.

Požiar v roku 1916 a povojnová obnova

Ďalší ničivý požiar vypukol 29. septembra 1916, v deň farskej odpustovej slávnosti. Prudký vietor urýchlil šírenie ohňa a obec mala pre prebiehajúcu prvú svetovú vojnu nedostatok mužov schopných zasiahnuť. Požiar zasiahol kostol aj vežu; zachránili sa vežové hodiny a jediný zostávajúci zvon. Poškodené bolo aj vnútorné zariadenie chrámu. Cibuľovitú strechu veže nahradilo provizórne ihlanovité zastrešenie, ktoré miestni obyvatelia nazývali „štochanka".

Počas prvej svetovej vojny boli dva zvony zrekvirované. Stratu sa po vojne podarilo nahradiť vďaka finančnej podpore kubašských rodákov žijúcich v Spojených štátoch amerických. V roku 1920 bol zakúpený oceľový zvon svätého Michala s priemerom 97 centimetrov a v roku 1921 menší zvon svätého Jozefa, takzvaná cingálka alebo umieračik, s priemerom 54 centimetrov. Oba vyrobila dielňa Rudolfa Manouška v Brne a spolu so starším zvonom svätých Jána a Pavla slúžia dodnes.

Dočasnú obnovu kostola a fary viedol farár Ján Jendrichovský. Po jeho smrti 23. mája 1922 prevzal 2. augusta 1922 správu farnosti Ján Dorník, rodák z Lúčok pri Ružomberku. V prameňoch sa spomína jeho kultúrna, národná a pastoračná angažovanosť. Za jeho pôsobenia sa uskutočnila najrozsiahlejšia prestavba chrámu v novodobých dejinách farnosti.

Rozšírenie a novogotická prestavba v rokoch 1925 – 1926

Na začiatku roka 1925 zvolal farár Ján Dorník verejné zhromaždenie, na ktorom sa obyvatelia vyjadrili k plánovanej prestavbe. Dovtedajší kostol bol po požiari iba provizórne obnovený, jeho technický stav bol nevyhovujúci a kapacita už nezodpovedala počtu obyvateľov obce. Farníci preto požiadali spišského biskupa Jána Vojtaššáka o podporu rozsiahlej prestavby.

Projekt vypracoval architekt L. Urínyi zo Spišskej Novej Vsi. Navrhol nadstavbu hlavnej lode a veže, ako aj výstavbu priečnej lode, novej svätyne a sakristie. Verejnej súťaže sa zúčastnili štyria stavitelia: L. Urínyi zo Spišskej Novej Vsi, Horváth z Markušoviec, Marcsányi z Popradu a Jozef Šašinka z Nového Smokovca. Realizáciou bol poverený Jozef Šašinka, ktorého ponuka predstavovala 374 000 Kč bez pracovných síl a materiálu.

Výstavba bola financovaná z prostriedkov biskupstva, príspevkov veriacich a darov kubašských rodákov v zahraničí. Obyvatelia poskytovali aj pracovnú a povoznícku pomoc. Kameň sa dovážal z lokality nad mlynom a vápno zo Spišskej Novej Vsi. Hodnota plánovanej ručnej a povozníckej práce sa odhadovala na 120 000 Kč; finančná zbierka medzi obyvateľmi priniesla približne 60 000 Kč.

Dňa 22. apríla 1925 sa v starom kostole konala posledná bohoslužba. Zo zbierky v hodnote 500 Kč bola zakúpená plastika hlavy umučeného Krista z bieleho kararského mramoru, ktorú vyhotovila popradská firma Schmogler. Dodnes je umiestnená nad hlavným vstupom do chrámu.

Búracie práce sa začali na veľkonočný utorok roku 1925. Odstránená bola pôvodná svätyňa, chór, piliere a klenba. Na mieste starej svätyne vznikla priečna loď, ktorá výrazne zväčšila kapacitu chrámu. Hlavná loď bola nadstavaná približne o tri metre a veža o päť metrov. Novovybudované boli svätyňa a sakristia. Pôvodný gotický portál na južnej strane lode bol zamurovaný; odkrytý bol až v 80. rokoch 20. storočia za pôsobenia farára Jozefa Jaraba.

Stavebné práce trvali približne päť a pol mesiaca. Priaznivé počasie umožnilo rýchly postup a už v septembri bola dokončená rabicová klenba. Na jeseň sa položila betónová dlažba a dokončovali sa vonkajšie povrchy. Celkové náklady uhradené biskupstvom dosiahli približne 400 000 Kč. Obec financovala nové ciferníky vežových hodín v hodnote 5 000 Kč.

Liturgické zariadenie a organ

Vnútorné zariadenie chrámu bolo financované z dobrovoľných príspevkov veriacich, darov krajanov v Spojených štátoch amerických a zo súkromných prostriedkov farára Jána Dorníka. Celkové výdavky dosiahli približne 181 000 Kč.

Kamennú časť hlavného oltára dodala firma Schmogler z Popradu. Do oltárnej menzy boli počas konsekrácie vložené relikvie svätých Andreja-Svorada a Benedikta, zapečatené biskupom Jánom Vojtaššákom. Pri osadení oltárneho kameňa asistoval murársky majster Martin Bednár Dragošík.

Drevenú časť oltára, kazateľnicu a časť ďalšieho zariadenia zhotovila dielňa spojená s Ľudovítom Tihanyim z Banskej Štiavnice. Realizáciu sprevádzali spory o kvalitu materiálu a cenu, ktoré vo svojich zápiskoch kriticky zachytil farár Dorník. Lavice a krstiteľnicu napokon vyrobili miestni stolári, bratia Jozef a Ján Bukovinskí. Ján Dorník vlastnoručne vytvoril reliéfne symboly na laviciach, nápis Michael na oltárnom obraze a namaľoval dvanásť konsekračných krížov na stenách a pilieroch.

Nový píšťalový organ objednala farnosť u firmy Bratia Rieger so sídlom v Krnove. Nástroj bol vyrobený ako opus 2261. Zmluvná cena predstavovala 76 200 Kč, pričom celkové náklady vrátane dopravy dosiahli približne 80 000 Kč. Organ bol dokončený, intonovaný a naladený v poslednom aprílovom týždni roku 1927.

Organ má pneumatickú traktúru, kužeľkovú vzdušnicu, dva manuály, pedál a osemnásť znejúcich registrov. Prvý manuál tvorí osem registrov: Bourdon 16′, Principál 8′, Gamba 8′, Salicionál 8′, Kryt 8′, Oktáva 4′, Flauta priečna 4′ a štvoradová Mixtúra 2 2/3′. Druhý manuál obsahuje šesť registrov: Husľový principál 8′, Flauta harmonická 8′, Aeolina 8′, Vox coelestis 8′, Fugara 4′ a Flauta trubicová 4′. Pedál disponuje registrami Violon 16′, Subbas 16′, Oktávbas 8′ a Cello 8′. Pôvodný návrh počítal s dvadsiatimi registrami, napokon však neboli realizované Flauta dutá 8′ v prvom manuáli a Kryt jemný 8′ v druhom manuáli.

Nástroj pozostáva približne z 1 450 píšťal; najdlhšie dosahujú okolo päť metrov, najkratšie približne dva centimetre. V priebehu svojej existencie bol opakovane ladený, opravovaný a farebne upravovaný. Rozsiahlejšiu opravu vykonal v roku 1974 podnik Organa Kutná Hora; neskôr sa uskutočňovali čiastkové opravy a ladenia.

Konsekrácia kostola a medzivojnové obdobie

Konsekrácia prestavaného kostola sa konala 29. septembra 1926 počas odpustovej slávnosti. Obrad vykonal spišský biskup Ján Vojtaššák. Po konsekrácii nasledovala ďakovná procesia obcou za účasti veriacich a remeselníkov, ktorí sa podieľali na výstavbe. Chrám v tom čase ešte nebol vymaľovaný a nemal dokončené bočné oltáre; v priečnej lodi boli dočasne umiestnené staršie obrazy Jozefa Cauczíka.

K vyrovnaniu stavebných výdavkov chýbalo 24 800 Kč. So súhlasom biskupstva bolo 10 000 Kč zapožičaných z kostolnej pokladnice a zvyšok uhradil farár Ján Dorník zo svojich úspor. Medzi obyvateľmi, ktorí na stavbe odpracovali najviac bezplatných hodín, pramene uvádzajú Michala Orolina, miestneho richtára a veliteľa hasičov.

Z pôvodného liturgického zariadenia sa zachovalo cibórium z roku 1734 a pozlátený medený kalich s donátorským nápisom. V roku 1936 sa konala primičná slávnosť rodáka Jozefa Farbarika a v roku 1937 získal interiér novú výmaľbu. Na klenbe svätyne sa nachádzal nápis Sláva Bohu na výsosti!

Farár Ján Dorník zomrel 30. augusta 1936. Pohrebné obrady viedol jeho priateľ Andrej Hlinka. Dorník je pochovaný na miestnom cintoríne, rovnako ako jeho predchodca Ján Jendrichovský, ktorému dal zhotoviť náhrobný kameň z čierneho mramoru.

Úpravy chrámu po druhej svetovej vojne

Po roku 1948 pôsobila farnosť v podmienkach štátneho obmedzovania náboženského života. Napriek tomu pokračovala bežná pastoračná činnosť i údržba chrámu. Za pôsobenia dekana Pavla Matisa, ktorého v roku 1953 zaistila Štátna bezpečnosť pre tajné vykonávanie úloh generálneho vikára Spišskej diecézy, pribudli v roku 1950 nové bočné oltáre Božského Srdca Ježišovho a Panny Márie. Ich sochy sa neskôr dostali do seminárnej kaplnky na Spišskej Kapitule. Na hlavnom oltári nahradila pôvodný obraz socha svätého Michala, archanjela.

Po príchode farára Štefana Milana v roku 1969 sa začala ďalšia etapa úprav. V súvislosti s pokoncilovou liturgickou reformou bol oltár prispôsobený sláveniu svätej omše smerom k ľudu. V nasledujúcich rokoch boli obnovené elektrické rozvody, ozvučenie, vykurovanie a oplotenie kostolného dvora. Interiér bol premaľovaný: starší nápis Sláva Bohu na výsosti! nahradil text Ja som cesta, pravda a život s krížom a kristogramom IHS. Modrú klenbu s rastlinnými motívmi vystriedala svetlá výmaľba s hnedým zvýraznením architektonických článkov.

V roku 1971 boli pôvodné ciferníky vežových hodín nahradené novými hodinami od podniku Elektročas Praha. Fara bola opravená v roku 1975 a strecha kostola dostala v roku 1978 medenú krytinu.

Diela rodiny Hložníkovcov

Významnú súčasť moderného výtvarného zariadenia kostola tvoria reliéfy a liturgické predmety spojené s tvorbou Vincenta Hložníka a jeho synov Petra a Pavla. Do chrámu boli osadzované v období pokoncilových úprav, ktoré pokračovali aj za pôsobenia farára Jozefa Jaraba v 80. rokoch 20. storočia. Ich výtvarný jazyk vychádza z moderného figurálneho prejavu a predstavuje výraznú vrstvu slovenského sakrálneho umenia druhej polovice 20. storočia.

Na ľavej strane priečnej lode sa nachádza triptych so scénami Zvestovania Pána, Narodenia Pána a Zjavenia Pána. Jednotlivé reliéfy zobrazujú vtelenie Krista, Svätú rodinu a poklonu mudrcov. Kompozície spájajú biblický námet so symbolickým znázornením pôsobenia Najsvätejšej Trojice a tajomstva Kristovho narodenia.

V pravej časti priečnej lode je umiestnená štvorica reliéfov: Stretnutie zmŕtvychvstalého Krista s apoštolom Tomášom, Zoslanie Ducha Svätého, Vyslanie apoštolov a Svätí Cyril a Metod so žiakmi. Tematický celok sleduje zrod a poslanie Cirkvi – od svedectva o zmŕtvychvstaní cez Turíce a misijné poverenie až po kristianizáciu slovanského prostredia.

K súboru patrilo aj dielo Kristus na kríži od Pavla Hložníka, ktoré bolo v kostole umiestnené do roku 2010. Následne ho premiestnili do farskej budovy. Rodina Hložníkovcov vytvorila tiež obetný stôl, ambónu, podstavec pod mariánsku sochu a svätostánok. Ich reliéfna výzdoba využíva eucharistické a biblické motívy – lámanie chleba, vinič, horiaci ker, pastiersku palicu a mariánsku symboliku.

Súčasťou výzdoby je aj Hložníkova krížová cesta. Jej štrnásť reliéfov nepreberá iba tradičnú zostavu zastavení, ale vytvára širší pašiový cyklus. Začína Poslednou večerou a pokračuje modlitbou v Getsemanskej záhrade, zatknutím, vypočúvaním, zapretím apoštola Petra, Pilátovým súdom, odsúdením, scénou Ecce homo, nesením kríža, pribíjaním na kríž, ukrižovaním, prebodnutím Kristovho boku a uložením do hrobu. Cyklus uzatvára Zmŕtvychvstanie ako vyvrcholenie veľkonočného tajomstva. Dielo spája expresívnu skratku s dôrazom na teologický význam Kristovho utrpenia, smrti a víťazstva nad smrťou.

Ďalšie umelecké pamiatky

V roku 1988 pribudla do kostola socha svätého Michala, archanjela, z dielne Štefana Hudzíka. Archanjel je zobrazený ako ochranca a bojovník proti zlu. Nápis na štíte Kto je ako Boh? vyjadruje tradičný význam hebrejského mena Michael.

Významnou súčasťou interiéru je aj faksimile takzvanej Madony z Ruskinoviec. Originálna gotická socha pochádza približne z obdobia okolo roku 1300 a zachovala sa iba torzovito – bez koruny a berly Panny Márie a bez pravej ruky Ježiša. Dielo sa pripisuje anonymnému Majstrovi Madony z Ruskinoviec. Postava Panny Márie má typické esovité prehnutie a bohaté vertikálne riasenie odevu. Ježiš drží v ľavej ruke vtáčika, tradičný symbol spájaný s budúcim utrpením a zmŕtvychvstaním.

Faksimile vzniklo z iniciatívy farára Jozefa Jaraba počas reštaurovania originálu. Reštaurátorka Mária Spoločníková vytvorila tri kópie: pre kostoly vo Svite, Novom Smokovci a v Spišskom Bystrom. Kópia určená pre Spišské Bystré rešpektuje torzovitý stav originálu, zatiaľ čo pri ďalších dvoch boli chýbajúce časti rekonštruované.

Stavebné a umelecké obnovy od roku 1992

V septembri 1992 bol opravený a staticky zabezpečený oporný múr kostolného dvora, ktorého zosúvanie smerom k potoku Kubašok mohlo ohroziť stabilitu veže. V roku 2006, za pôsobenia farára Jozefa Šipoša, bola vybudovaná nová sakristia, predsiene pri bočných vstupoch a sklad na severovýchodnej strane chrámu. Zrekonštruovaný bol aj chór, ktorý dostal stupňovité usporiadanie a upravené zábradlie.

V roku 2008 bol osadený nový svätostánok v tvare kríža so svätožiarou, ktorý vytvoril kežmarský rezbár Martin Barnáš. Slávnostné uloženie Eucharistie sa uskutočnilo 12. septembra 2008. V tom istom období bola obnovená fasáda kostola a veže. V roku 2010 pribudla Barnášova drevorezba Golgoty, ktorá v interiéri nahradila kríž od Pavla Hložníka.

Za pôsobenia farára Jozefa Sisku pokračovali ďalšie opravy. V roku 2012 bola na Kaplnke svätého Jána Nepomuckého odhalená pamätná tabuľa rodákovi Pavlovi Vitkajovi. V roku 2015 sa opravila strecha kostola a vybudovalo sa nové elektrické vykurovanie lavíc.

V rokoch 2017 – 2020 prebehla postupná výmena okien. V prvej etape boli v roku 2017 vo svätyni osadené vitráže s motívmi archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela a Anjela strážcu. Návrh vytvoril profesor Maciej Kauczynski z Krakova. V roku 2019 boli vymenené okná v hlavnej lodi a v júli 2020 sa práce zavŕšili výmenou okien v priečnej lodi.

Súbežne sa v rokoch 2018 – 2020 uskutočnila obnova fasády. Prvá etapa sa týkala veže; v druhej etape boli opravené fasády hlavnej a priečnej lode i svätyne. Celkové náklady na výmenu okien, vitráže a obnovu fasády dosiahli 116 924,89 eura.

Rozsiahla obnova interiéru v roku 2021

V lete 2021 sa uskutočnila jedna z najrozsiahlejších novodobých obnov interiéru. Prípravné práce sa začali v júli odstránením poškodených soklov a zavlhnutých častí omietok, úpravou bočných vstupov a dočasným premiestnením liturgického zariadenia. Na prácach sa vo veľkej miere svojpomocne podieľali farníci. Počas uzavretia chrámu sa bohoslužby slávili v Kaplnke Božieho milosrdenstva.

Od 2. do 12. augusta realizovala firma Jána Palka z Kluknavy novú výmaľbu podľa farebnosti schválenej liturgickou komisiou. Na klenbe obnovil Mgr. Peter Ujčík nápis Sláva Bohu na výsostiach!. Následne bolo v hlavnej a priečnej lodi, vo svätyni i v predsieni vybudované teplovodné podlahové vykurovanie. Práce zahŕňali inštaláciu nového kotla, rozvodov, izolačných a systémových vrstiev, vyhotovenie poteru a nových schodov pred svätyňou. V septembri bola položená nová kamenná dlažba v dvoch farebných odtieňoch.

Obnova sa dotkla aj liturgického a technického vybavenia. Dňa 7. septembra bol nainštalovaný Digitálny katolícky spevník na premietanie textov piesní, modlitieb a pobožností. Faksimile Madony z Ruskinoviec sa vrátilo na podstavec Hviezda ranná na miesto určené v pôvodnom výtvarnom riešení Vincenta Hložníka. Po opätovnom osadení lavíc a liturgického zariadenia sa práce skončili 14. septembra. Prvá svätá omša v obnovenom chráme sa slávila 15. septembra 2021 na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie. Dňa 22. septembra pribudli v predsieni nové dvojkrídlové dvere z červeného smreka a skla, umožňujúce vetranie. Obnova bola financovaná najmä z príjmu z predaja farských pozemkov pod cestou tretej triedy pri ihrisku a z milodarov veriacich.

Opravy a dopĺňanie zariadenia v rokoch 2022 – 2025

V januári 2022 bolo v hlavnej a priečnej lodi i vo svätyni nainštalované nové LED osvetlenie. V marci sa začala sanácia zavlhnutého muriva a sokla veže. Pod chórom boli zhotovené dve neogotické spovednice s elektrickým prívodom, požehnané 29. marca 2022. V júni boli v hlavnom západnom vstupe osadené nové dvojkrídlové dvere z dreva a skla, ktoré vyrobilo Stolárstvo Jána Vargu. V novembri sa svojpomocne opravila krytina veže a vzniklo nové strešné okno.

Po odbornej obhliadke zvonov z roku 2021 sa v júni 2023 uskutočnila rekonštrukcia zvonovej armatúry a elektrického pohonu zvonov. Práce zabezpečila firma Roberta Slíža. Dňa 16. septembra 2023 sa po reštaurovaní vrátili na pôvodné miesta dva historické obrazy Jozefa Cauczíka – Umučenie Krista nad južný vstup a Madona s dieťaťom nad severný vstup. Oba dostali nové, tvarovo zhodné drevené rámy.

V roku 2024 pribudli pri oltári nové abakusy, teda stolíky určené na liturgické predmety. V tom istom roku sa prejavila dlhodobá porucha vežových hodín. Mechanický hodinový stroj pochádzajúci zo 70. rokov 20. storočia bol spolu s odbíjacími kladivami vymenený 18. marca 2025. Nové zariadenie nainštalovala firma Roberta Slíža, ktorá predtým obnovila aj zvonovú armatúru. V marci 2025 boli zároveň osadené nové kostolné lavice zhotovené Stolárstvom Jána Vargu v hodnote 60 000 €.

Najnovšie úpravy v roku 2026

Nová etapa obnovy sa začala po príchode ThDr. Martina Kolejáka, PhD., ktorý bol 15. februára 2026 ustanovený za farského administrátora a od 1. júla pôsobí vo farnosti ako farár. Jedným z prvých technických zásahov bola modernizácia ozvučenia v apríli 2026. Peter Šablatura z firmy PROMUS Poprad nainštaloval nový zosilňovač, výkonnejšie reproduktory v priečnej lodi a na chóre a nové mikrofóny. Systém bol odborne nastavený podľa akustických vlastností chrámu, čím sa zlepšila zrozumiteľnosť hovoreného slova v celom interiéri.

Dňa 8. júna 2026 bola obnovená uzemňovacia sústava bleskozvodu. Po obvode kostola sa uložil nový zemnič a pripojil k jednotlivým zvodom. Následná odborná prehliadka, meranie odporu uzemnenia a revízna skúška potvrdili vyhovujúci stav systému ochrany pred účinkami blesku.

Nový oltár a ambóna

Dňa 1. júla 2026 boli vo svätyni nainštalované nový pevný oltár a ambóna podľa návrhu krakovského architekta profesora Macieja Kauczyńského. Oltár je zhotovený z mramoru a svojím materiálom nadväzuje na tradíciu pevných kamenných oltárov. Na jeho čelnej strane je Kristus zobrazený ako Pantokrator – Vševládca – v mandorle, tradičnom znaku Božej slávy a presahu nebeskej skutočnosti do pozemského sveta.

Ambónu zdobí holubica predstavujúca Ducha Svätého a symbolické vyjadrenie jeho siedmich darov: múdrosti, rozumu, rady, sily, poznania, nábožnosti a bázne pred Bohom. Ikonografický program tak zdôrazňuje vzťah ambóny k ohlasovaniu Svätého písma a k pôsobeniu Ducha Svätého pri prijímaní a výklade Božieho slova.

Nové zariadenie nahradilo obetný stôl a ambónu z roku 1985 od rodiny Hložníkovcov. K výmene sa pristúpilo pre opotrebovanie pôvodného materiálu a so zámerom vytvoriť trvalý oltár z prírodného kameňa, primeraný jeho ústrednému postaveniu v liturgickom priestore. Inštalácia je súčasťou prípravy na sté výročie konsekrácie prestavaného kostola.

Systematická obnova organa

Dňa 23. júla 2026 začala organárska firma Dielňa Bies z Hranovnice pod vedením Gabriela Biesa rozsiahlejšiu odbornú opravu organa Rieger, opus 2261. Zásah sa uskutočnil z iniciatívy farára Martina Kolejáka a reagoval na dlhodobo sa zhoršujúci technický stav takmer storočného nástroja.

Pôvodný, značne opotrebovaný elektromotor organového ventilátora bol nahradený novým motorom. Organári opravili alebo vymenili poškodené kožené a pneumatické súčasti, najmä miešky a membrány ovládajúce tóny a registre. Odstránili tiež netesnosti vzduchovodov, obnovili tremolo a sprevádzkovali viaceré nefunkčné alebo oneskorene reagujúce tóny a registre. Súčasťou prác bolo nastavenie vzduchového hospodárstva a pneumatickej traktúry.

Dňa 7. augusta 2026 pokračovala obnova vybudovaním nového trojfázového elektrického prívodu k motoru a osadením rozvodnice s potrebnými istiacimi a spínacími prvkami. Na realizácii nového káblového vedenia sa podieľal aj organista Peter Kundis. Z priestoru organa a hracieho stola boli odstránené staré a nevhodne vedené elektrické rozvody, zásuvky, mikrofónový konektor a provizórne osvetlenie. Nahradilo ich účelové osvetlenie notového pultu a nová výškovo nastaviteľná organová lavica, prispôsobená polohe manuálov a pedálnice.

Dielňa Bies má zabezpečovať pravidelný odborný servis a dohľad nad nástrojom do roku 2029. V tomto roku sa predpokladá generálna oprava organa, ktorá má predstavovať najrozsiahlejší zásah od jeho postavenia. Práce z roku 2026 sú preto prvou etapou systematickej obnovy a stabilizácie nástroja pred plánovanou generálnou opravou.

Nové spovedné miestnosti

V júli 2026 boli v priestore pod chórom vybudované nové spovedné miestnosti. Nahradili spovednice z roku 2022, ktoré pre dispozičné a akustické nedostatky neposkytovali potrebnú mieru súkromia. Nové priestory tvoria akusticky izolované sadrokartónové konštrukcie s viacvrstvovou izoláciou a na mieru zhotovenými odhlučnenými dverami. Stavebné riešenie zároveň rešpektovalo existujúce podlahové vykurovanie.

Spracované podľa:

• Historia Domus I. (odpis)
• Historia Domus II.
• BUKOVINSKÝ, Pavol: Kubachy. Spišské Bystré: Pavol Bukovinský, 2018, 220 s.
• BUKOVINSKÝ, Pavol: Ej, poniže Kubaška. Poprad: SLZA, 2011, 176 s.
• CHALUPECKÝ, Ivan: 700. Spišské Bystré – Kubachy. 1294 – 1994. Spišské Bystré: OcÚ, 1994, 50 s.