« Назад

Ty mi chceš postaviť dom?

Ty mi chceš postaviť dom?

Keď sa kráľ Dávid zveruje prorokovi Nátanovi so svojím zámerom konečne postaviť Pánovi chrám, ako sa patrí, prorok najskôr reaguje súhlasne. Vzápätí však Pán posiela Nátana za Dávidom s úplne opačným odkazom – Dávid Pánov dom stavať nebude. Ďalšie dejiny Izraela, z ktorých sa dozvedáme, že už Dávidov nasledovník Šalamún nechal s Božím požehnaním postaviť v Jeruzaleme veľkolepú svätyňu (viď 1 Kr 5 – 9), nás však stavajú pred otázku, ako je to s platnosťou Nátanovho posolstva Dávidovi. Čo sa stalo? Azda Pán „zmenil názor“, a to, čo prostredníctvom Nátana povedal Dávidovi, už prestalo platiť? Veď predsa len Izraelský kráľ vybudoval dom Pánovi. Nátan Dávidovi povedal: „Pán ti oznamuje, že ti sám vybuduje dom, a až sa tvoje dni dovŕšia a ty sa uložíš na odpočinok k svojim otcom, ustanovím po tebe potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo. Ja mu budem otcom a on mi bude synom.“  Dejiny Izraela nepopierajú Nátanov odkaz Dávidovi. Naopak z ich pozorného čítania vyvstáva práve potvrdenie jeho posolstva. Už z Nátanových slov je zrejmé, že výraz „dom“ v biblickej reči neznamená len budovu, v ktorej niekto býva, ale aj spoločenstvo ľudí, ktorí sú navzájom spojení príbuzenským putom, tj. rodinu, či dokonca celý rod[1]. A Pán naozaj vybudoval Dávidovi veľkolepý „dom“. Plný význam toho, čo predstavuje prísľub, že Pán vybuduje Dávidovi dom, je však zrejmý až vo svetle narodenia toho  Potomka z Dávidových útrob, o ktorom platí v tom najhlbšom zmysle, že on je Božím Synom a Boh mu je Otcom. Plné uskutočnenie Pánovho prísľubu Dávidovi v osobe Ježiša Krista je zároveň aj plným uskutočnením túžby, ktorá viedla k stavbe Pánovho domu v Jeruzaleme. Vyvolený národ túžil po tom, aby Pán býval uprostred neho. Chrámová budova mala byť hmatateľným a viditeľným uistením o Pánovej prítomnosti uprostred svojho ľudu. A Pán neodmieta Dávidovu iniciatívu preto, že by nechcel bývať so svojim ľudom. Naopak, odmietnutie chrámovej stavby odkazuje na to, že Pán bude raz bývať medzi ľuďmi ešte v hlbšom zmysle, než by to umožňoval cédrový či kamenný chrám. Ježiš Kristus završuje stavbu Dávidovho domu – v ňom dosahuje plnosť sláva Dávidovho potomstva. Zároveň ale završuje aj stavbu Pánovho domu. V ňom Pán prebýva medzi ľuďmi a s ľuďmi.

Otázka: „Ty mi chceš postaviť dom, v ktorom mám bývať?“ je tiež varovaním pred stále živým pokušením „ubytovávať“ Boha výlučne v špeciálne vyhradených sakrálnych priestoroch a prehliadať jeho nenápadnú (a často nepohodlnú) prítomnosť medzi ľuďmi a v ľuďoch.



[1]
Porov. Kol.: Váklady ke Starému zákonu II. Jozue – Ester. KNA, Praha 1996, s. 267

Viď 2 Sam 7,1-5.8b-12.14a.16

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Jarmila Semanová
„Ty mi chceš postaviť dom, v ktorom mám bývať?“ je tiež varovaním pred stále živým pokušením „ubytovávať“ Boha výlučne v špeciálne vyhradených sakrálnych priestoroch a prehliadať jeho nenápadnú (a často nepohodlnú) prítomnosť medzi ľuďmi a v ľuďoch.

Ďakujem Ti, Anka,

áno, veľmi často zabúdame na to, že Boh prebýva aj v našich srdciach.
Отправлено в 17.12.11 14:39.
Veľmi pekné. Včera som nad týmto evanjeliom tiež rozmýšľal. Vďaka za vysvetlenie. Napadla ma k tomu paralela od sv. Františka, ako mu Kristus z kríža povedal: "František, nevidíš, že sa môj dom rozpadá? Oprav ho!" Po sne sv. otca bolo jasné, že Ježiš hovoril Františkovi o Cirkvi.
Opravte ma prosím, ak sa mýlim.
Отправлено в 19.12.11 12:34.
Boh prebýva v srdciach tých, ktorí Ho milujú, plnia Jeho vôľu. Najlepšie, a najistejšie je to, ak sme v posvätcujúcej milosti, a máme sviatostného Ježiša v srdci! Vtedy Boh prebýva v našom srdci !

Vtedy sa stávame "živou monštranciou ". Tak tiež prinášame Boha k ľuďom.
Отправлено в 20.12.11 20:57 в ответ на Jarmila Semanová.