« Назад

Sklamaný muž

Sklamaný muž

Občas ho zahliadnem. Žije tu už pekných pár rokov. Ale teraz je viditeľný akosi viac. Možno kvôli jeho brade, ktorá zo dňa na deň priberá na objeme. A nedajú sa v nej nevidieť ľahko pristávajúce vločky snehu. Je to muž, ktorý počas posledných mesiacov vzal na seba na status človeka s domom ale bez domova.

 

„Veď mu hovorím,“ vysvetľuje mi teta v širokých sukniach. „Jano, spamätaj sa! Koľkým odíde žena za iným! A deti! Nuž nemôžeš od nich chcieť, aby sa ti vrátili z ďalekého sveta, keď už tam žijú.“

 

Obe sa pozeráme na neďalekú lavičku. Okupuje ju bradatý muž.

Sneží. A snehové vločky sa nemilosrdne dotýkajú jeho tmavého kabátu, brady i čiapky s bombrlcom.

 

„Poďme za ním,“ napadne mi a vykročím...

„Dobrý deň ujo,“ vydám so seba s najväčšou odvahou na akú sa zmôžem. Pozrie sa na mňa. „Choďte do.....“ vyhlási a rozkašle sa.

„Ale Jano,“ chlácholí ho teta. „ spamätaj sa. Nebuď takýto na všetkých okolo. Či sa to patrí?“

 

Niečo sa pod tmavým kabátom pomrvilo a vzpriamilo.

Vstal.

Bol to statný chlap s pohŕdavým pohľadom. 

„Sprostosť!“ zamrmlal a začal sa sťahovať z našej blízkosti.

 

„Ale Jano, veď neutekaj,“ nedala sa teta a vyštartovala za ním.

„Mariena, hovorím ti. Daj mi pokoj, lebo hentej tam, niečo poviem, čo si za ten svoj širák nedá.“ Vyhrážal sa.

No Mariena, teta typu „dedinský rozhlas,“ sa zastrašiť nedala a pokúsila sa o zlepšenie môjho kreditu.

„Ale Jano, ona ti nechce zle...“ vysvetľovala.

„Drž hubu!“ ocapil sa na ňu pán s bradou.

Zabralo to. Zabrzdila a na pár sekúnd ostala pozerať s otvorenými ústami.

„Viete, on takýto nebol. Bol to slušný kresťan,“ spustila smerom ku mne, keď sa spamätala. Aj do kostola chodil, aj na fare pomáhal...aj sa ruženec v predu modlil.... Ale...,“ mykla ramenami.

„Ty sa do mňa nestaraj,“ zakričal pán z vedľajšej lavičky. „Ja som s kostolom skončil. Dal som tej cirkvi aj Bohu všetko, a čo sa mi za to stalo? Žena ušla. Decká, ktoré som vodil do kostola a učil som ich desatoro si na mňa ani nespomenú. Ba keď im napíšem, ako mi je ťažko, tak odpíšu: „No tato, taký je život. A na to si mal myslieť, že mama je o 10 rokov mladšia.“ Dal som tomu pánbožkovi všetko, a on sa za to na mňa.....“

 

„Nerúhaj sa,“ zapchávala sa teta Mariena uši. „Ešte ho budeš potrebovať. Aj farárov, nie iba jeho.“

 

Jano sa dostáva do vývrtky. „Héj, farárov? Poviem ti moja, kým som im pomáhal, kosil trávu na fare alebo odmetal sneh, každý mal pre mňa pekné slovo, aj štamprlík sa ušiel.. No teraz prejdú okolo, akoby ma ani nepoznali. A nikto sa neopýta, ako sa mám? Nikto! A ja som im dal všetko.“

Teta Mariena však neskončila. Pustila sa do chlácholenia: „No vieš, nemôžu sa starať iba o teba. Treba aj o kostol... aj o nového pápeža... a musia sa starať aj o seba, no aby nedostali chrípku.... a majú toľko roboty...“

„Netrep,“ zahriakol ju Jano. „A vypadni. Za chvíľu bude obed a ten tvoj zasa bude v krčme vyprávať, že ste mali doma prázdne hrnce.“

 

Tak toto bol presný zásah. Urážka hrubého zrna. Teta Mariena sa začervenala. „No vidíte, aký je? Kým mu Pánbožko nedá nejakým kladivom po hlave, nespamätá sa.“

Slušne sa pozdravila a zmizla.

 

„A vy tu čo stojíte a obzeráte si ma?“ Zagáni na mňa. „Practe sa. Už nič od tej vašej cirkvi nechcem...!“

Tiež som poslúchla a hneď som sa odpratala, ale iba z jeho blízkosti.

Toho chlapa si akosi stále nosím v srdci... napadlo mi, že sa podobal vdove z evanjelia. Rovnako ako ona, dal do pokladnice všetko... vernosť v manželstve, výchovu detí, pomoc na fare.... život... a hovoril si: „Ak ja budem verný, budú aj ostatní..., Ak ja budem pomáhať, raz pomôžu aj mne... , Ak....“

No nič z toho sa nestalo....

Rozdiel medzi ním a vdovou je iba jeden. Kým ona nečakala nič a dala všetko....

On dal všetko a čakal....

No nedočkal sa....

A možno sa ani nedočká...

Pretože to pravé tajomstvo je NAD ľuďmi... nad hádkami v cirkvi... nad životom kňazov....

to pravé tajomstvo je žité medzi dušou a Bohom.

Možno tohto človeka už nikdy nikto neuvidí v kostole, a možno sa nájde ešte veľa „Marien“, ktoré nad ním mávnu rukou a pohoršia sa nad minimálnymi výsledkami morálneho kázania. Možno...

Ale Boh tohto „Jana“ nikdy neprestane milovať...

aj teraz sa túži dotknúť jeho zraneného srdca. A vysvetliť  mu, že ak nechce byť pohoršený a sklamaný – má pokojne dávať ďalej, len nech za to neočakáva pomoc od ľudí....

 

Boh má svoje páky, a tie nie sú závislé na našich predstavách....

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Marcelka, trefa do čierneho, ako vždy. Takýchto ľudí máme na Slovensku desaťtisíce a v Európe možno i milióny. Žiaľ, nie všetci sa zmestia na žakovskú faru....Najhoršie, že človek aj chce pomôcť-koľkokrát napečiem, nik nepríde, vezmem pred kostol,kde okupujú schody...pošlú ma....balíček odhodia, a chcú "len" peniaze. Alebo otrhaná počernejšia štyridsiatnička, vraj, či nemám šaty. Mám! potešila som sa, lebo s vekom mi akosi pribúdajú kilá....Bolo by bývalo aj za dva kufre...ale odrazu mi povie: "Jaj, phaňi...ta to ňe značkove!". Značkové neboli, ale boli starostlivo vyčistené či vypraté a vyžehlené.A pekné- lebo som ich rada nosila. Ale čo pôjdem naliposukciu? Však na to nemám... Našťastie našli majiteľov....v Charitnom dome. Nuž a keď sa človek za nich len modlí, vždy má pocit, že vykonal málo...
Отправлено в 23.02.13 11:51.
Rozmýšľal som, ako by sa v takomto prípade zachoval Ježiš.
On, by sa nijak nevnucoval mu pomôcť.
Svojou prirodzenou láskou a mocou Ducha Svätého, by ho začal vnútorne jednoducho meniť.
Sám brat Jano s domom ale bez domova by bol tak pohnutý Ježišovou /teraz našou Božou/ láskou, že by sám bol aktívny a od Neho pomoc žiadať.
Отправлено в 24.02.13 14:09.
Takže ja som urobila chybu, že som sa vnucovala pomôcť...nuž, ja som si Ježišove slová vzala z iného miesta Písma: "Bol som hladný a nedali ste mi jesť, bol som smädný, chorý, nahý....." Mat.25; 35 n. a neodhadla som reakciu. Ty by si, MIloš, dokázal to, čo Ježiš? Ja si myslím, že Ježiš má božské spôsoby, ale od nás žiada tie ľudské možnosti.Inak by bola celá práca o. Mariána Kuffu na žakovskej fare zbytočnosť. On premieňa ľudí aj Božím slovom, ale najprv im musel dať strechu nad hlavou a jedlo.
Отправлено в 24.02.13 14:47 в ответ на Miloslav Peniaštek.
To čo robí kňaz Marian Kuffa je veľmi vzácne, povzbudivé. Ja tiež vrámci možností sa snažím pomôcť takýmto " neštastníkom ".
Za najväčší úspech vždy považujem to, keď sa mi podarí zmeniť jeho myslenie. A to sa dá dosiahnuť len našou trpezlivosťou a láskou. Že mi začne plne dôverovať a teší sa na naše stretnutie. Niekedy sú títo ľudia tak zranení, že naše vnucovanie - naše slová ho ešte viac dráždia.
Poznám hodne bezdomovcov, ktorý netrpia hmotnou ale duchovnou núdzou. Myslím, že takým je i spomínaný brat Jano.
Отправлено в 24.02.13 15:40 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Prosím všetky moje príspevky k tejto téme vymazať. M.I.D.
Отправлено в 24.02.13 20:17 в ответ на Miloslav Peniaštek.
"Nuž a keď sa človek za nich len modlí, vždy má pocit, že vykonal málo... "
Veru nie je to málo. Pokiaľ inú pomoc odmietajú. A možno potom, v modlitbe, nám Pán pošepne spôsob. Taký, ktorý osloví aj tých, čo predtým našu pomoc odmietli. Alebo osloví niekoho iného, to už nechajme na Ňom. Alebo bude pôsobiť priamo v ich srdci (v Janovom a pod.) aby boli schopní prijať pomocnú ruku, ktorú im ponúkame.
Modlitba má vždy cenu.

A má cenu vždy aj skúsiť ponúknuť praktickú pomoc, ako sito urobila aj ty. Keď odmietnu, čo sa dá robiť, ale možno niekomu dobre padne. Mne sa ešte ani toto nedarí, nieto meniť srdcia, ako píše Miloslav. To jedine modlitbou... a väčšinou sa to ani nedozviem.
Отправлено в 24.02.13 22:46 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
No vida, aj sv. otec si to myslí, že modlitba nie je "len". emoticon
http://www.mojakomunita.sk/web/stanislav.kosc/blog/-/blogs/modlitba-nie-je-menej­-aktivna
Отправлено в 24.02.13 22:54 в ответ на Eva Baranovičová.
Отправлено в 24.02.13 23:45 в ответ на Eva Baranovičová.
Отправлено в 25.02.13 8:57 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Ja som veľmi prosila, aby moje príspevky tuná boli vymazané, ak nezodpovedajú kresťanským normám. Ak sa nestalo, nie to môj problém. Tak sa vysmejte radšej z tých, ktorí mi nevyhoveli, dobre?
Отправлено в 25.02.13 11:58 в ответ на Jozef Greš.
Mojou najvyššou normou je svedomie a nie posudky niekoho....
Отправлено в 25.02.13 11:58 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Myslím, že Jozefa pobavil tvoj posledný komentár, čo si napísala o ňom ;-):
"wow....Sv. Otec sa volá Košč?"
Отправлено в 25.02.13 12:13 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Mária, priznám sa, že aj mňa toto isté pobavilo, ako si pohotove reagovala.
Ale ak teba vymažú, tak aj mňa môžu.
Отправлено в 25.02.13 13:57 в ответ на Eva Baranovičová.
Nie. Miloslav ma tu dourážal, a preto chcem ísť preč. Alebo nech sa mi viac neozýva.
Отправлено в 25.02.13 14:14 в ответ на Miloslav Peniaštek.
A na "pobavenie" si vyberajte mladších a krajších. OK?
Отправлено в 25.02.13 14:17 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Mária, prepáč, ale čím konkretne? Ja som si nie ničoho vedomý. Ale ak ozaj citiš v niečom urazenie, tak sa ti vopred ospravedlňujem. Ale nech to posúdia aj druhý. Možno si nie zvyknutá na môj štýl, ktorý nerád lichotí.
Ja sa nie až tak často zapájom do diskúsie, ale ani sa mi nesnívalo, že tu pre názor sa môže kresťan uraziť. To by Ježiš ozaj veľmi zaplakal. Potom asi aj ja musím odísť.
Отправлено в 25.02.13 14:47 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
NECHCIEŤ SA ZAĽÚBIŤ ĽUĎOM! GAL 1/10: ČI HĽADÁM ĽÚBIŤ SA ĽUĎOM? POLOŽIŤ SI OTÁZKU: CHCEM POTEŠIŤ BOHA ALEBO ČLOVEKA? NIE VŽDY BUDEM POPULÁRNA U ĽUDÍ,ALE NAJDôLEŽITEJŠIE JE, „ČO NA TO HOVORÍ PÁN?“ NIE JE TO OK, AK SA MI PÁČI OBDIV ĽUDÍ. POTREBUJEM SI UJASNIŤ, ČI SOM NA BOŽEJ STRANE- T.J. ČI SOM NAPOJENÁ NA KRÍŽ JEŽIŠA (ČI UMIERAM SEBE, SVOJ.TÚŽBAM, PREDSTAVÁM, SVOJ-MU EGU?) PRIATELIA MA NEOCENIA, V JEHO RUKE JE KORUNA PRE MŇA. ZJ: BOH NÁS BUDE KORUNO-VAŤ! NEVZDAŤ SA SNA, TOHO KONKRÉTNEHO SLOVA, KTORÉ MI BOH DAL. PAMäTAŤ: BOH IDE INÝM SMEROM, NEŽ CELÝ SVET!
Отправлено в 25.02.13 17:28 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Evka máš pravdu. Presne to ma pobavilo a aj Tvoj komentár v dobrom slova zmysle. A že to niekto pochopil inak za to nemôžem.
Отправлено в 25.02.13 17:53 в ответ на Eva Baranovičová.
Osud tohto muža mi pripomína Jóba,stratil lásku ženy,detí,stratil dom,možno si ho tiež satan vyžiadal na skúšku,v ktorej sa zatiaľ neosvedčuje, ale je to len jeho skúška,nie je to skúška aj jeho okolia v ktorom žil?Ľudí na ktorých sa spoliehal? V dobrom i zlom ?
Отправлено в 06.05.13 10:13.
Отправлено в 06.05.13 12:13 в ответ на Alexander Nečas.
Показывается результатов: 1 - 20 из 21.
из 2