« Назад

Vďaka za podporu, skôr zažívam posmešky

Vďaka za podporu, skôr zažívam posmešky

Som drzá. Ukradla som jednu vetu, z korenšpondecie môjho známeho. Dúfam, že mi to odpustí. Ale od chvíle, čo som si ju prečítala, sa ako chvost za mnou vlečie prúd myšlienok. A keďže nie som mačka /som iba Macka/, tak sa ho túžim zbaviť. Verím že mi v tom písmenkovanie i vaše čítanie pomôže.

Človeka o ktorom píšem poznám už niekoľko rokov.

Skvelý kolega, rétor, čitateľ, milovník všetkého čo je krásne, teda aj Boha. Vyznávač kresťanských zásad. A vo verejnom /politickom – i – nepolitickom/ živote verný ohlasovateľ morálky.

Jednoducho človek, ktorý pomôže, ak môže. Vypočuje, povzbudí... Podelí sa....

Sám o sebe vie, že nie je dokonalý, a teší sa, že kráča po ceste života a chce sa stávať lepším....

Vie, že nemôže zahasiť smäd všetkých ľudí na planéte, no ani to pre neho nie je dôvod, aby kvapky vody a osvieženia, nepodával tým, ktorí ich potrebujú, aby nezomreli.

 

Občas si prečítam niečo z jeho vyjadrení, občas si vypočujem jeho slová....

Ešte nikdy mi nenapadlo smiať sa z nich a vysmievať.

Skôr žasnem nad jeho talentom potvrdzovať Kristove slová a dopĺňať ich príbehmi zo svetovej literatúry, či z histórie, poukazujúc na súčasné problémy.

Obdivujem jeho odvahu vystúpiť na miestach, kde si už dopredu mnohí zatvárajú oči a uši, lebo.... ide niečo hovoriť ten „katolík.“

Je pre mňa zázrakom, že v tak „pomätenej“ dobe, ešte stále vie rozoznať, čo je pravá a čo je ľavá strana. A bez kompromisov hovorí o ľudskej dôstojnosti, o poslaní muža, ženy, o rodine, či o úcte voči životu...

 

Jeho odmena za tieto slová, je viac menej jasná. Píšem o nej v nadpise: POSMEŠKY

 

Od koho?

 

Od ľudí, ktorí možno neprečítali ani jedno historické dielo.... a svetovú literatúru videli iba na základnej škole. (to neznamená, že nemôžu mať pred menom a za menom tituly)!

 

Od ľudí, ktorí súdia skôr, akoby použili rozum a zamysleli sa nad tým: Čo  nám to tu tento chlap chce povedať!

 

Od ľudí, pre ktorých sa viera a vzťah s Bohom stal iba akousi detskou kapitolou v knihe života. A ktorí zabúdajú, že tú kapitolu, ba celú knihu raz otvorí jej Autor a porovná svoj naplánovaný rukopis, s tým, čo písali „múdre vysokoškolsky vzdelané deti“ počas ich pozemských dní!

 

Od ľudí, ktorí zabudli žiť NORMÁLNE a rozhodli sa žiť MODERNE, lebo je to „in“ a vždy možno schváliť niečo, čo sa nám PÁČI a je NOVÉ....

 

Od ľudí.....

 

Pýtam sa, má to vôbec cenu?

 

Nebolo by jednoduchšie, aby tento „Vyznávač“ prestal pripomínať „REALITU“ a pridal sa k davu?

 

Možno hej. Jednoduchšie by to iste bolo. Ale zároveň by to bola ZRADA PRAVDY.

A každá Pravda bolí.

Ak ju človek hlása, tak sa musí stretnúť s posmechom. Pretože pravdivý dotyk prináša bolesť. A bolesť sa má premeniť na obetu.

Ak sa tak nestane, okamžite sa prediera na jazyk to staré známe: „Toto je blázon, čo nám to tu chce vykladať!“

 

No nech si kričí čo chce, kto chce. Nech odpovedá posmechom, pravdu nezničí...

ONA  OSTÁVA   a   ŽIJE   v    SRDCIACH.

 

Aj dnes sú medzi nami vyznavači, ktorí ju ohlasujú nezávisle na tom, či prší, alebo sneží.

 

Skôr, ako nad ich slovami mávneme rukou, spýtajme sa, či sa ich slová naozaj nemajú dotknúť našich sŕdc....

 

A modlime sa, aby sme mali odvahu nielen pravdu prijať, ale dovoliť jej, aby prenikla celé naše srdce.

Prosme aj o odvahu pre tých, ktorí hlásajú pravdu aj na miestach, kde sa nedostanú naše kroky...

 

Prosme o vytrvalosť v dobrom až do konca...

 

Tu končím svoj „drzý“ príspevok...

A ďakujem Bohu za autora „názvu môjho blogu.“

Keby som ho nepoznala osobne, môj život by bol oveľa chudobnejší....

 

Pán kolega, učíš ma, že za PRAVDU treba bojovať, aj keď odmena je jasná....

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Zase výbuch! Je to autentické, presne ako aj ja myslím a cítim, len mi chýba odvaha a schopnosť vyjadrovania.
Отправлено в 13.07.13 17:55.
V máji sme so spolužiakmi a profesorom slovenčiny mali diskusie. Témy sme si mohli vybrať - od homosexuality a potratu cez alternatívnu medicínu až po drogy. Moja skupina si vybrala tému homosexualita. V triede dospievajúcej mládeže som sa stretol s mnohými odpoveďami. Väčšinou boli za homosexuálov, iní mali neutrálny, iní negatívny názor (tých by som spočítal na jednej ruke a ešte by mi voľné prsty zostali). Ja ako veriaci katolík som prezentoval svoje presvedčenie (nepekne označované ako konzervatívne náboženské). Na rad prišlo prekrúcanie...v dave "zúrivých vlkov" sa nedalo dostať k slovu. Svoje som si povedal, neskôr som sa nevyjadroval. Na tému interrupcia som bol nepriamo označený za bigotného katolíka (za potrat v určitom prípade všetci, no ja som ruku nezdvihol). Bolo zaujímavé, no zároveň veľmi smutné vidieť, ako moji drahí spolužiaci - kamaráti takto reagovali. Nemal som chuť sa vyjadriť, v pokore som bol (radšej) ticho, pretože viem, čo by nasledovalo.
Osobne sa snažím vždy vyjadriť svoj názor čo najcitlivejšie, no kompromisom proti zlu sa nedá ísť. Zostáva mi už len modlitba (a prosím aj TEBA, ktorý toto čítaš, pomodli za svojich blízkych blúdiacich). Hádam raz...Bohu nie je nič nemožné ;)))
Отправлено в 13.07.13 18:18.
Patrik, teším sa, že si sa podelil. Je správne, ak hovoríme pravdu, aj keď je to ťažké... ak nevymieňame morálku. Mne osobne sa niekoľkokrát stalo, že pre môj "vypovedaný" názor ma mnohí odsudzovali. A po mnohých rokoch prišiel za mnou, človek, ktorý bol pred tým v tej skupine "sudcov" a povedal mi: "Pamätám si ako si povedala.... a mňa to odvtedy rozčuľovalo...." zmenil svoj život. My sme tí, čo sejeme slovom - polievame modlitbou - a vzrast, či to "bolestné šteklenie" nechávame na Boha... Myslím, že tvoji spolužiaci na teba nikdy nezabudnú. A možno raz, keď im bude ťažko, sa spýtajú, prečo si bol iný ako oni. Vyprosujem ti veľa odvahy
Отправлено в 13.07.13 19:04 в ответ на Patrik Páterek.
Raz mi jedna spolužiačka povedala:,,Ja si naozaj teraz neviem predstaviť, akým povolaním skončíš." Ja som jeden z tých, ktorých zaujíma široké spektrum vecí, takže naozaj je ťažké odhadnúť. Ale verím, že Pán Boh má pre mňa pripravené to správne ;) Odvahu musíme mať všetci a nebáť sa. Pri všerajšom písaní toho komentára som ani nevedel, že ešte v ten deň budem vysvetlovať dôležitosť spovede. Nemôže stáť v úlohe ja nič, ja muzikant /tzv. tichý kresťan-katolík, "príležitostný veriaci"/, ale otvoriť sa aj tým, ktorí chcú počuť odpoveď, keď sa pýtajú. Nedajme sa ;))
Отправлено в 14.07.13 17:00 в ответ на Marcela Bagínová.