« Назад

Drž jazyk za zubami

Drž jazyk za zubami

Hodina priznania. „Nechcem ísť na birmovku, ale naši ma nútia...“ Chápem. Nesúdim. Prichádzajú ďalšie otázky: „A na čo čítať bibliu. Už to poznám naspamäť!“ Občas spíme... Nevidíme sa, akí v skutočnosti sme... A zdá sa, že všetko je v pohode, až kým Ježiš z nás nedostane „nervy.“

V dnešnom evanjeliu vystupuje ako nahnevaný učiteľ,
ktorému pretiekol pohár trpezlivosti.


Dal si preč z pred úst servítku a spustil:


„Beda vám, farizeji....


lebo dávate do popredia dary, to čo vidno,
to čoho sa možno dotknúť a čo má v ľudských očiach cenu....
Lenže zanedbávate spravodlivosť a obchádzate Božiu lásku.
Rozprávate o nej, ale nežijete ju.

 

Dôležitejšie sú pre vás pekné rúcha, pekné reči, drahé autá,
ale človeka s jeho doráňaným srdcom manipulujete
a chcete, aby uveril vašej dokonalosti.


Ste šťastní a spokojní ak sa vám to podarí...

 

Lenže čo moje deti?
 

Božie deti...
 

Koľko ich chodí po uliciach
oklamaných, sklamaných,
smútiacich za ľuďmi, o ktorých si mysleli
ba verili tomu, že sú ich skutoční priatelia.

 

Koľko z nich je znechutených politikou,
či vzťahmi v práci....


Milí Farizeji,

vidíte ovocie?


Čo mi na to poviete?“

 

Mlčíte?

Cítim ten vietor, čo sa točí vo vašom srdci ako uragán a piští:

„Čo si to tu tento do nás dovoľuje.“


Nič,

len vám hovorím o tom, čo ma bolí...

 

Chcem vám pripomenúť, že netreba mať obsadené stoličky v prvom rade, len preto, aby ste boli viditeľní,či aby ste mali lepší výhľad na ostatných.


A netreba chcieť byť za každých okolností uznávaným, milovaným - „celebritou“,
ktorú každý zdraví...


A už vôbec netreba byť neoznačeným hrobom – človekom, ktorý je čitateľný iba navonok, no jeho vnútro je plné niečoho iného....

 

Musím vám to povedať.

„Ľudia ani nevedia po čom chodia (alebo po kom?) !"

 

 

Počul som tvoje slová, brat zákonník. Povedal si to jasne:

"Mám prestať rozprávať, pretože tým urážam aj teba

 

Vy ľudia  hovoríte že trafená hus zagága, a to sa práve stalo.

Ty sám vymýšľaš všeliaké pravidlá a zákony.

A ľudia ich majú plniť! 

No niekedy sú nesplniteľné

Ty sám sa však od nich dištancuješ a hovoríš,

že zákony sú pre ľudí a nie pre teba.

Čo ti mám na to povedať?

Prečo si zastávaš nespravodlivosť? Prečo si na strane farizejov a nie na strane pravdy?

.........................................................................................................................................

Neviem, či dostal Ježiš odpoveď... možno áno, a možno nie.... 

No chcem sa ho spýtať?

 

Koho si mal pred svojimi očami?
Osamelých, smutných, nedôverujúcich?
Tých, ktorí vďaka zraneniam zo strany iných už dávno hodili flintu do žita?
Tých, ktorí sa hnevajú na Boha,
pretože stretli „pseudo-svedkov“ a nie jednoduché Božie deti?
Myslel na nás, čo hovoríme o Bohu, a zabúdame, že viera bez skutkov je mŕtva?

Tie tvoje slová patria aj mne.

Možno aj ja si zapchávam uši a z času na čas si poviem: "Mňa sa to netýka.

Možno aj ja čakám, kým dohovoríš a dáš mi poko

Možno aj ja si poviem: "Bože, ty ma nepoznáš, som iná...

 

Máš pravdu: Nevieme po čom (alebo po kom chodíme)...

často sú to čudné chodníčky zo zvláštnymi ľuďmi...

Ich pravosť sa osvedčí len v skúške ohňom,

vo chvíli, keď sa slová majú premeniť na skutky...

 

Pane Ježišu, daj, aby sme to všetko pochopili a nechali vstúpiť hlboko do sŕdc...

A ďakujem ti, že zákonník nedržal jazyk za zubami.

Ak by to spravil... nikdy by sa nebol dozvedel, že je na "nesprávnej" ceste.

Je vlastne fajn, že občas na nás chytáš nervy...

Posúva nás to vpred.

 

 

 

 

 

 

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Пока нет комментариев. Будь первым.