„Je to vôbec možné? Je možné, aby som sa nechala klamať niekoľko rokov?“ Pýta sa ma kamarátka a hlavu si drží v dlaniach. Bolesť preniká jej srdce. Mlčím. Svet si nevšimne jej pošliapanú dušu. Veď nič sa nestalo. Nebol to ani rozvod, ani samovražda. Nič o čom nenapíšu ani novinári, aby zvýšili čitateľnosť svojho média.... A tak o tom píšem ja! Nie preto, aby ste to čítali! Ale aby ste zabránili bolesti, ktorá môže prísť....
Read More About Krehké slovo »

Ešte chvíľu a zahalí ma noc. Samota, čo preniká aj špik kostí. Tma bez hviezd, bez húkania sovy. Priatelia, známi, ba aj rodina sa odplavia s posledným závanom vánku. Na jeho miesto nastúpi on – bolesťou skučiaci víchor. Ešte chvíľku a neviditeľná ruka ma posadí na smetisko. Na miesto bez ľudských svedkov minulosti. Vytrhne mi z rúk aj to o čom som si myslel že je Božie... Ešte chvíľku....
Read More About Samota čo dušu namotá »