Папки
Папка # папок # документов
Prilohy z wall 0 1
Показывается результатов: 1.
Документы
There are no documents or media files in this folder.
Имя Размер
There are no documents or media files in this folder.
Показывается результатов: 0.
« Назад

Rosa Ježiša a Márie (Rosa Buzzini in Quattrini), Mama Rosa,

Rosa Ježiša a Márie (Rosa Buzzini in Quattrini), Mama Rosa,

Teraz sa skutočne stala žiačkou Panny Márie. Trávila čas s ružencom, ktorý mala vždy v ruke; učila sa ťažkú lekciu: PRIJAŤ; a mala radosť z toho, že DÁVA. Človek mal pocit PRIATEĽSKEJ DÔVERNOSTI medzi Pannou Máriou a Mamou Rosou.

5. settembra 1981, Rosa Ježiša a Márie (Rosa Buzzini in Quattrini), Mama Rosa, ako ju priateľsky prezývali, šla na stretnutie so Svojím Ježišom, po ktorom tak veľmi túžila.

 

Zanechala nám dojímavé svedectvo života v pokore, v odpustení, v utrpení, ktoré obetovala v láske. Snažila sa nasledovať príklad Nebeskej Mamy; celá sa obetovala Ježišovi; táto obeta bola možná iba vďaka svojej nesmiernej láske, ktorá stvárňovala, každý okamih a každé gesto svojho života.

 

V brázde témy, ktorá podporuje našu modlitbu v tomto roku, OBETOVAŤ, rozjímame spolu nad nasledujúcim úryvkom zo svedectva kňaza dona Ludovica BONINI-ho, kaplána civilnej nemocnice vo Fidenze (Parma), kde mama Rosa viackrát ležala a kde zosnula v ten deň 5. septembra 1981. Bolo v nej niečo, čo unikalo práve vtedy, keď sa to malo vyjaviť: mám na mysli tajomstvo, ktoré v sebe nosila. Ale aj úžas a strach z tohto tajomstva: svoju bolesť. Svoj život a svoje poslanie boli vymedzené a sústredené vo svojom utrpení.

 

Choroba robí pokornými a ticho premieňa. Mama Rosa uskutočňovala túto prácu vo svojom živote: všetko doviesť k tomu, čo je podstatné. Ticho a modlitba boli prostredím, ktoré sa vytvorilo dookola: zásluhou ticha bola prítomná sebe samej, zásluhou modlitby bola prítomná Bohu.

 

A tak vykonávala gesto obety svojej bolesti. Choroba, ktorá ju postihla, napredovala a šírila sa po celom svojom tele. Bolo tu však aj utrpenie je ducha, tá túžba byť blízko Ukrižovaného Pána, obava z toho, že nevedela, akým spôsobom byť pri ňom. Práve preto sa vždy odvolávala na vôľu Boha, a zo dňa na deň, vykonávala svoju obetu, v obetovaní svojho kríža Pánovi.

 

Teraz sa skutočne stala žiačkou Panny Márie. Trávila čas s ružencom, ktorý mala vždy v ruke; učila sa ťažkú lekciu: prijať; a mala radosť z toho, že dáva. Bol tam aj dojem priateľskej dôvernosti medzi Pannou Máriou a Mamou Rosou.

 

Bolesti a problémy, pre nás vždy tajomné, nachádzali v duchovnej atmosfére tejto duše, prekvapujúce objasnenie: pre ktoré aj bolesť nadobúdala nový zmysel, ľahko opisateľný, ale menej ľahko zakúšateľný: cez bolesť darovať a stravovať seba samú.

 

Najväčšou túžbou Mamy Rosy bolo Prijímanie Eucharistie. Bola to nevyhnutnosť jej duchovného života a taktiež jej poslania v Cirkvi: stať sa holokaustom, lepšie povedané, prijať to, že bude obetovaná, spálená, strávená, ako kvet, ako svieca, ako obeť: symboly skutočne prítomné vo svojom životnom príbehu.

 

 

MAMA ROSA A PÁTER PIO

Mama Rosa prijala od čistej a vznešenej osoby Márie, Matky Veriacich, natrvalo svoj vzor a indikácie cesty po ktorej kráčať, a každý deň uplatňovala jej pozvania.

 


Po stretnutí s Pátrom Piom, Rosa sa radikálne zmenila; vytušila, že všetky tie mimoriadne udalosti, to čo sa jej prihodilo, ju viedli k niečomu väčšiemu, vyššiemu, k tajomnému dielu Boha v živote všetkých, k jednoduchosti a sile Evanjelia, k tomu, aby objala Ježišov Kríž.

 

Od roku 1964 do roku 1968, početné boli priame a nepriame kontakty, aj prostredníctvom iných bratov kapucínov, s Pátrom Piom. Je zaujímavý fakt, že prvá soška Madony Ruží, umiestnená v súkromnom oratóriu jej domu, ktorú jej v novembri 1964 darovala duchovná dcéra Pátra Pia pochádzajúca z mesta Piacenza, bola začiatkom roku 1965 posvätená samotným Pátrom Piom pri príležitosti jednej púte k nemu do San Giovanni Rotonda.
Po smrti Pátra Pia, v roku 1968, Rosa chcela, aby bol spomínaný medzi ochráncami  Záhrady Modlitieb, spolu so svätým Antonom, svätým Františkom a svätým Jozefom.
Na svoju počesť a, ako znak vďačnosti, dala urobiť jeho bronzovú sochu, ktorú umiestnili do Záhrady Modlitieb; a, každý štvrtok popoludní recitovali osobitnú modlitbu za blahorečenie Pátra Pia.

 

Rosa jasne pochopila, že svätosť Pátra Pia bola dôležitým duchovným darom; preto nabádala mnohých pútnikov, ktorí ho nepoznali, aby šli k Nemu.


Teraz, v tieto mimoriadne dni jeho Blahorečenia, vyprosujeme si od neho, ktorý je v Nebi, podporu a pomoc pri pokračovaní v diele Mesta Ruží v duchu modlitby, aby sa vždy uskutočňovala Pánova vôľa, a v duchi bratskej lásky, ako Madona Ruží a Roza Ježiša a Márie od nás žiadali.

__________________________________________________________________________________

ŽIVOT  ROSY JEŽIŠA A MÁRIE

SVEDECTVÁ

Kňaz don Edgardo Pellacani, farár San Damiána (Piacenza)

"Mama Rosa bola nevzdelaná, hovorí farár Don Edgardo, nečítala knihy. V období pred Zjaveniami, rozprávala veľmi málo; tých málo slov prerušovala mlčaním a vyjadrovala sa takmer výlučne v miestnom nárečí. Zo dňa na deň, nečakane, sa potom prihovárala mnohým ľuďom rôzneho veku a postavenia. Prijimala veľa ľudí, dávala im rady a modlila sa s nimi. Zverejnila, cez svoje posolstvá, v taliančine, zvyčajne spisovnej, hlboké texty o viere, o láske a o všetkých aspektoch kresťanského života.

Nedá sa to vysvetliť! Pre mňa je to skutočný problém!

A Roza hovorievala: ’Ja som iba to, čím ma robí Panna Mária.’ ”

 

Osobné stretnutie s Mamou Rosou

Koncom mesiaca augusta 1981, son mal krátky rozhovor s Mamou Rosou, prostredníctvom Lujzy, pochádzajúcej z Južného Tyrolska, ktorá pomáhala na mieste a ovládala nemčinu, keďže ja nehovorím po taliansky. Mama Rosa bola za bránou, ja z druhej strany, naproti Malej Záhrady Raja. Mama Rosa, vážna, mi povedala:”Môj čas na tejto zemi sa chýli ku koncu. Čoskoro Boh si ma príde vziať. Ale po mojej smrti, tam zhora, nezabudnem na nikoho z tých, čo sem prichádzajú. Z Raja, sa budem naďalej modliť za tých, ktorí prídu na púť do San Damiána, až do konca časov.” 

Mama Rosa na mňa zapôsobila dojmom osoby plnej dobroty, dôvery a pokory. Presvedčili ma svoja transparentnosť a svoja jednoduchosť. "

Kňaz z Nemecka

 

 

__________________________________________________________________________________

Rosa Ježiša a Márie - Duchovnosť

 

S Máriou v tichu na stretnutie s Pánom

 

Láska, ako ju che Panna Mária
"Mama Rosa, čo očakáva Panna Mária od každého z nás?"
“Veľkú lásku, lásku nehy, dobroty, pre našu spásu. To je to, čo chce! To je tá láska, ktorá má vládnuť po celom svete. To je ten oheň lásky, ktorý my máme darovať všetkým. Všetci musia pochopiť, že v tomto spočíva stredný bod lásky Boha. V tom spočíva poslanie tohto miesta. A my, tuná, musíme prijať a priľnúť k tejto mocnej láske, aby sme z nej urobili dar. Láska kresťanská, láska ktorá je radosť, tá láska , ktorá sa musí pozdvihúť až k Ježišovi, až k Najsvätejšej Trojici, Otcovi, Synovi, Duchu. Otec nám dá silu znášať skúšky. Syn nám dá lásku. Duch Svätý nás osvecuje touto láskou, ktorú my máme vložiť do všetkých duší. To je to, čo máme robiť.

 

Ako testament . . .
Niekoľko dní pred odchodom do Neba, Rosa prijala istého kňaza, svojho priateľa a dôverníka.
"Aké rady máš, Rosa, pre tých čo zostanú?"
"Panna Mária mi povedala iba tri veci", odpovedala Rosa.

"Prvá je: 'Milovať, modliť sa, obetovať, trpieť, mlčať.'
Druhá: ‘Nepotrebujem propagandistov.'
Napokon: 'Treba deväť mesiacov nato, aby sa narodilo dieťa.' "

Rosa potom dodala: "V ktorom sme mesiaci, otče?" . . .
"To je všetko. Napokon, je na vás stať sa dažďom, ktorý dáva rast stromu."
To sú tri body, ktoré mi Rosa odovzdala, zveril sa kňaz.

Panna Mária  cez  Mamu Rosu nás učila žiť v tichu, nechať sa viesť učením Katolíckej Cirkvi, aby sme dospeli k pravde, ktorou je  Kristus Ježiš náš Pán. Don Bonini, kaplán v Nemocnici vo Fidenze, sledoval a duchovne doprevádzal Mamu Rosu počas jej rôznych pobytov v nemocnici; doprevádzal ju vo chvíli smrti 5. septembra 1981 o tretej hodine ráno, a takto nám svedčil o jej osobe a o atmosfére, ktorá vládla okolo Mamy Rosy:

"Choroba robí pokornými a ticho premieňa. Mama Rosa uskutočňovala túto prácu vo svojom živote: obmedziť všetko na to, čo je podstatné. Ticho a modlitba boli prostredím, ktoré sa okolo nej vytvorilo: tichom bola prítomná sebe samej, modlitbou bola prítomná Bohu. A tak vykonávala gesto obety svojej bolesti. "

 

__________________________________________________________________________________

Kvetinky

 

"Dobre sa dívaj, Rosa!"

Rosa mi porozprávala, raz večer:
Bola som v mojej izbe. Počula som, akoby šum, na ceste, tam dole na konci. Šla som k oknu a naklonila som sa von. Videla som Pannu Máriu. Mala veľmi dlhý plášť, zdobený hviezdami. Kráčala z oboch strán obklopená anjelmi. Dívala som sa plná úžasu. Bolo to, akokeby sa šmýkala meter nad zemou. Zrazu sa otočila a povedala mi ukazujúc prstom: 'Dobre sa dívaj, Rosa.' Potom sa opäť pohla. Nič som nevidela, nič som nechápala. Keď bola ďalej, ešte raz sa otočila, aj tentokrát ukazovala prstom, a ja som nevidela, čo mi chcela ukázať. Zopakovala: 'Dobre sa dívaj, Rosa'. A opäť sa pohla. Tretí krát sa otočila a ešte ukazovala prstom. Videla som, že mi ukazovala kostol San Damiána a vo svojom vnútri som pochopila, že mi chcela povedať: 'Ja vás vediem k môjmu Synovi Ježišovi. K môjmu Synovi Ježišovi v Najsvätejšej Sviatosti. K môjmu Synovi Ježišovi, v Najsvätejšej obeti Omše. K môjmu Synovi Ježišovi, ktorý je Cirkev."

 

Maria nevyjadriteľná

Spýtal som sa Mamy Rosy: “Pannu Máriu, ako ju vidíte?”
- Keď príde, niekedy päť, dve, alebo tri minuty pred Zjavením, vidím Žiaru… žiaru, ktorá prichádza. Vidím ju tam, pred hruškou, spolu s Anjelmi a so Svätými.
- Aký je jej hlas?
- Hlas lásky. Tak krásny! Čistý lásky, že neviem… neviem povedať, aké je to zafarbenie hlasu. Má príchuť miloty… Nedá sa to vyjadriť. Ako sám Ježiš!”
V iný deň Rosa mi povedala: “Panna Mária má vždy v hlase milé zafarbenie lásky. Ježiš má v hlase zafarbenie, ktoré zapaľuje ducha a srdce, a vnáša oheň lásky, zatiaľ čo Panna Mária má iba materskú lásku, a Boh, svojou mocou, všetko amplifikuje.”

 

Nebo je aj zem

Po obede, Mama Rosa sa rozprávala s priateľmi. “Keď  Panna Mária rozpráva o Nebi, povedala s rozhodným prízvukom, nehovorí iba o onom svete, po smrti. Hovorí aj o Nebi, ktoré je na tejto zemi, teraz. O Nebi, ktoré možno zažívať na zemi, dokonca aj v skúškach, v utrpeniach. Keď sa obrátime k Bohu. On šíri svoju radosť, a je to radosť Neba. Nie radosť zeme! Dokonca aj ty čo trpíš, ju môžeš zakúsiť.”

 

Mama Rosa sa pozastavila, potom pokračovala: “Čo povedala Panna Mária v jednom posolstve? ‘Vaše oči budú uchvátené divmi Neba a zeme. Pochopíte veľkosť Neba, krásu Neba, radosť Neba.’”

 

Rosa viackrát potriasla hlavou. “Pochopili ste? Veľkosť Neba je na zemi... Nebo, ktoré Boh chcel pre zem... pre všetkých ľudí... Krása Neba, na zemi a v ľuďoch, napriek hriechu. Pochopili ste?”

 

A my: “Áno, Mama Rosa.”

 

“Skutočne? Skutočne?”

 

Ona nám uprene hľadela do očí. Neboli sme si už tak istí, že sme pochopili.

 

“Takteda, pomaličky pochopíte...!”, povedala Mama Rosa.

 
 

Kľud

“Napriek všetkým starostiam a ťažkým krížom, ktoré musela niesť, napriek osočovaniu a klebetám, ktoré musela znášať, Mama Rosa bola vždy žiarivo veselá. Nepáčili sa jej zamračené tváre. Viackrát ma zavolala po mene a povedala: “Panna Mária žiada kľud... kľud.”

 

Zábava

Istý mladík sa jedného dňa spýtal Rosy, ako sa má chovať v lete. Rosa mu odpovedala: “Konaj podľa svojho svedomia! Modli sa! Nebeská Mama ti dá vnuknutie. Každá zábava je dovolená, len nech sa v nej nestratí duch modlitby a zjednotenie s Bohom.”

 

Obetovať pokojne

Istá talianska pútnička, zavalená prácou, prednesie Rose svoju bolesťz toho, že nedokáže dobre žiť intimitu s Ježišom.

Rosa ju ukľudní zopár vetami: “Nesmieš si vtlačiť do hlavy presvedčenie, že nič nerobíš! Musíš mať srdce pokojné a povedať:’Mama, ja ti dám moju vôľu, moje srdce, moju dušu. Ty zasiahni! Z únavy, a kvôli robote sa nemôžem modliť. Ja ti všetko obetujem! Nech moje dni sú neustálym skutkom lásky k Ježišovi!’ To stačí! Je na Nich, aby konali! Keď obetuješ tvoju vôľu, tvoju myseľ a tvoje srdce Ježišovi, tak Ježiš zasiahne! To On má vo svojom srdci naše myšlienky, naše srdce! Stačí teda, že sme vždy, našim duchom, obrátení k Nebu. Netreba sa hnevať na seba samých! Ak nás Ježiš chce takýchto, tak konajme takto. Ježiš nás chce vyskúšať, aby videl, že či dokážeme čeliť takýmto veciam, že či mu dokážeme ponúknuť takéto obety, bolesti a úzkosť nášho srdca. Naše srdce však musí byť vždy preňho, v pokoji. Obetujem všetko Ježišovi v pokoji!”

 

Krok za krokom

Rosa hovorievala: “Ježiš od nás očakáva, že sa staneme svätými, čo najskôr svätými a veľkými svätcami. Každý z nás, ktokoľvek. 

 

Avšak, hovorí Ježiš, spôsobom, ako keď vystupuješ po rebríku: po jednej priečke naraz, po jednej za druhou. Kľudne. Krok za krokom. A vystúpiš vysoko, ani si nevšimneš kedy! Ak chcete urobiť všetko naraz, spolu, nedokážete to.”

 

Ježiš mi taktiež povedal: “Svätí boli, ako vy! Mali vaše chyby a veľa toho, čo nebolo v poriadku, a, na začiatku sa nemodlili, nepočúvali. Ale, modlitbou a s mojou pomocou, dosiahli všetko a stali sa veľkými svätými.

Aj vy, počúvajte hlas vášho Brata, modlite sa a obetujte v tichosti.”

 

 

Aká matka nehy!

“Aká Matka nehy je Panna Mária!”, hovorievala Rosa. 15. augusta 1967, počas Slávnosti Nanebovzatia Panny Márie, Mama Rosa ohlási, že Panna Mária sa práve zjavila, a drží v ruke sedem bielych ruží.

 

Anjeli a Svätí, ktorí ju doprevádzajú, aj oni všetci držia biele ruže. A Najsvätejšia Panna oznamuje s prízvukom výčitky, tak nežnom a dobrotivom, až to v ten deň dojalo mnoho sŕdc:

 

“Vy, deti moje, vôbec ste si nespomenuli, že by ste mi priniesli jednu ružu: čistotu vašej mládeže, vašu lásku, vašu nehu, vašu dobrotu! Ale ja som vám ich priniesla, ruže, deti moje. Sú to všetky milosti, ktoré nechávam zostúpiť na vás!”

 

Buďte jednoduchí!

S Rosou sa dalo rozprávať jednoducho: “Čo od nás očakáva Ježiš? Ako ho milovať?”

 

Rosa, pokojným a príjemným hlasom: “Prihovárajte sa stále mojej láske, hovorí Ježiš. Jednu vec. Potom druhú. Vyrozprávajte mi všetko! Ja vtlačím do vášho srdca radosť z toho, že sme bratia a sestry; že sa milujeme veľmi hlbokou láskou.

 

Tak, ako na lúke, medzi všetkmi kvetmi, nazbierajte kvety lásky, aby ste ich predstavili Otcovi. Vo svojej radosti, budťe veľmi jednoduchí. Vy nikdy nebudete Anjeli. Ja vas prijimam takých, akí ste, a mie, akí by ste chceli byť. Akí ste a, akých son vás stvoril. Ja vás prijimam takých. Stačí, že ma milujete, veľkou láskou, kamkoľvek idete, kadiaľkolvek pôjdete a budete rozprávať. Ak odtrhnete kvet pre mňa, nech vyjadrí vašu lásku! ‘Ty si ho stvoril, tak, ako si stvoril mňa!’ ”

 

[zdroj: www.cittadellerose.it/bollettino/rosa_gesu_maria.html]

Следующий
Комментарии