Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Назад

Životopisy svätých

Svätá Zita, slúžka /27. 4. 2017/ l * 1218 Bozzano, Monsagrati, Taliansko † 27. apríl 1278 Lucca, Taliansko Význam mena: šťastie (lat., skr. z Felicitas) Atribúty: zväzok kľúčov, tri bochníky chleba Patrónka sluhov, slúžok, gazdín a pomocníčok v domácnosti

Svätá Zita, slúžka Sv. Zita sa narodila v chudobnej, ale vo veľmi zbožnej kresťanskej rodine v Bozzane v Taliansku. Jej staršia sestra sa stala cisterciánskou mníškou a jej strýko Gracián bol eremitom, ktorého ľudia považovali za svätého. Zita sa tiež usilovala o to, aby poznávala a plnila to, čo Boh od nej chce. Keď mala dvanásť rokov, nastúpila do služby v domácnosti rodiny Fatinelliovcov v Lucce, asi 12 km od rodiska. Zostala tam štyridsaťosem rokov. Denne navštevovala bohoslužby, modlila sa. Popritom si veľmi dôsledne plnila aj svoje povinnosti. Ostatní sluhovia začali dokonca na ňu žiarliť. Ona však hovorievala: „Sluha nie je svätým, ak nemá čo robiť, leniví ľudia nie sú zbožní ľudia.“ Bola štedrá aj voči chudobným. Zo začiatku sa na to jej páni hnevali, ale neskôr si ich získala svojou dobrotou srdca a trpezlivosťou. Dali jej veľkú slobodu, mohla si zadeliť čas, ako chcela. Svedomito sa naďalej starala o veci, ktoré jej zverili, no popritom sa snažila navštevovať chorých a väzňov. Chýr o jej dobrote sa rozšíril veľmi rýchlo, mnohí sa na ňu obracali s prosbou o pomoc. K tomu sa pridružili niektoré zjavenia, ktoré jej Boh dal. V roku 1278 zomrela. Už vtedy ju ľudia považovali za svätú. Je patrónkou tých, čo sa starajú o domácnosť. Kanonizovaná bola v roku 1696. Zdroj:www.životopisysvatych.sk
Комментарии

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families

Участники

Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations