Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Назад

Z dnešného evanjelia

Čo chceš, aby som ti urobil? – Pane, aby som videl /20. 11. 2017/

Ten slepec, akonáhle začal vidieť, hneď sa ponáhľal za Ježišom. Po celý čas, čo nevidel - zotrvával bezradne na kraji cesty. Je istý zvlášť nepríjemný druh slepoty. Slepota, ktorá paralyzuje človeka v jeho duchovnom rozvoji, ktorá mu môže spôsobiť dokonca stratu viery, viery v Boha a vôbec v nejaké šľachetné ideály. Totiž: niekto nevidí okolo seba nič, len zlo, faloš, hlúposť, špatnosť a všetko to najhoršie; to v podstate môže človeka znehybniť v nejakej priekope pri ceste. Nevidí nič, čo by ho mobilizovalo, aktivizovalo, povzbudzovalo a pohýnalo ku konaniu. Nevidí nič dobré, nevidí jasné dôkazy Božej starostlivosti, nevidí samozrejmé ľudské čnosti a dobré vlastnosti, nevidí dobrý príklad; nevidí - a preto nemôže kráčať cestou duchovného pokroku. Ale povedzme si úprimne: možno takí ľudia vidia len samých seba a svoju vlastnú tvár v zrkadle! Každý je schopný vidieť navonok to, čo má akýsi ekvivalent v ňom samom. A nemožno vidieť mimo seba to, čo nevidíme v sebe. Ak vidíme v sebe len neprávosti a akési pretrvávajúce krivdy - tak okolo seba vidíme len prenasledovateľov. Ak je v nás hnev, urážky, zaťatosť - tak aj okolo seba vidíme len ľudí hodných hnevu a odsúdenia. Ak sa sami uzatvárame do ľahostajnosti voči záležitostiam okolia a vôbec voči osudu sveta, ktorá nás paralyzuje a nedovoľuje nám kráčať dopredu. Otvoriť teda treba oči predovšetkým na samého seba, prizrieť sa pozorne sebe samému, vidieť u seba nedostatky, ktoré nás rozčuľujú u druhých. A ešte lepšie: snažme sa vidieť najprv u seba aspoň trocha žičlivosti (žeby jej v nás nebolo?), dobroty, ochoty slúžiť, pochopenia - a uvidíme to aj v druhých. Aby sme takto získali zrak - vyšli z tej akejsi priekopy a mohli ísť za Ježišom. Zdroj:www.homily-service.sk
Комментарии

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families

Участники

Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations