BL. IZABELA /9. 12. 2018/ princezná (1225-1270)

BL. IZABELA princezná V niektorých slovenských kalendároch sa na deň 9. decembra uvádza meno Izabela. V zoznamoch svätých reprezentuje toto meno francúzska princezná z 13. storočia. Bola dcérou sv. Blanky a sestrou sv. Ľudovíta. Blahoslavená Izabela (franc. Isabelle, čít. izabel) bola dcérou francúzskeho kráľa Ľudovíta VIII. a sv. Blanky Kastílskej, ktorej pamiatku sme si pripomenuli 1. decembra. Narodila sa v r. 1225. Od matky dostala prísnu náboženskú výchovu. Spolu s nábožnosťou sa u nej vyvinul odpor voči svetskej márnivosti, ktorý sa ešte vystupňoval, keď vyzdravela z vážnej choroby. Odmietala všetky ponuky na vydaj, dokonca aj manželstvo s Konrádom, synom nemeckého cisára Fridricha II., ktoré odporúčal pápež Inocent IV. (1243-1254). Po smrti matky r. 1255 s pomocou brata - kráľa Ľudovíta IX. založila v Longchamp (čít. lónšám) pri Paríži kláštor, ktorý nazvala "Poníženosť našej Panej". Keďže väčšina rehoľníčok v tomto kláštore pochádzala zo šľachtických rodín, zmiernila pre nich prísne pravidlá sv. Kláry, a to najmä vo veci chudoby. Pri vypracovaní týchto miernejších pravidiel sa radila s piatimi poprednými františkánmi, medzi ktorých patril aj sv. Bonaventúra. Pravidlá schválil 27. júla 1263 pápež Urban IV. Postupne ich prijali viaceré kláštory klarisiek, najmä vo Francúzsku. Izabela sa ubytovala v kláštore Longchamp, kde žila v povesti svätosti až do smrti. Posledné dva roky života chorľavela. Zomrela 23. februára 1270. Pochovali ju v rehoľnom rúchu v kostole kláštora. Na slávnostnom pohrebe sa zúčastnil aj jej brat - kráľ Ľudovít IX. Vo Francúzskej revolúcii okrem mnohých iných kláštorov padol za obeť revolucionárskemu pustošeniu aj kláštor v Longchamp. Časť telesných pozostatkov princeznej Izabely zachránili v Paríži, kde sú pri telesných pozostatkoch jej brata sv. Ľudovíta. Iná časť jej ostatkov sa nachádza v katedrále mesta Meaux (čít. mó). Františkánska rehoľa pokladá bl. Izabelu za členku svojho druhého rádu, to znamená ženskej vetvy rehole - klarisiek. Avšak nezachoval sa nijaký doklad o tom, že by bola skladala rehoľné sľuby. Úctu bl. Izabely potvrdil pápež Lev X. v januári 1521. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 5. Dobrá kniha Trnava 1995