Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Назад

Životopisy svätých

BL. MÁRIA RÓZA JÚLIA BILLIARTOVÁ /8. 4. 2017/ zakladateľka rehole (1751-1816)

BL. MÁRIA RÓZA JÚLIA BILLIARTOVÁ zakladateľka rehole Pochádzala zo severného Francúzska, kde sa narodila 12. júla 1751 v mestečku Cuvilly pri Compiégne (dept. Oise). V r. 1767 sa jej rodičia dostali do ťažkej finančnej situácie, takže aj 16-ročná Mária Róza musela ťažko pracovať. Keď dosiahla 22 rokov, ochrnuli jej nohy. Tým bola vyradená z normálneho života. Keďže bola nábožná a dobrosrdečná, ujal sa jej miestny farár a požiadal ju, aby mu pomohla vyučovaním katechizmu a vykonávaním dobročinnosti. Už v tomto období viedla hlboký duchovný život spojený s mystickými omilosteniami. Počas Francúzskej revolúcie (r. 1789) ju obžalovali, že skrýva "odbojných" kňazov. Zachránila sa útekom do miest Compiégne, Amiens a Béthancourt. V Amiense sa stretla s kňazom abbé Varinom, ktorý ju povzbudzoval, aby založila rehoľné združenie na výchovu dievčat. Spolu s niekoľkými družkami začala v r. 1803 spoločný život podľa pravidiel, ktoré im zostavil páter Varin. V r. 1804 zložili prvé rehoľné sľuby. V tom čase sa Mária Róza Júlia náhle uzdravila z ochrnutosti, ktorá ju pútala plných 30 rokov. V r. 1805 ju spoločníčky zvolili za hlavnú predstavenú nového rehoľného spoločenstva. V tejto funkcii vyvíjala veľmi plodnú činnosť. Založila školy v predmestí Amiensu, vo Flámsku a v juhobelgickom kraji Hainaut. Sľubný rozvoj narušili vážne ťažkosti. V r. 1809 na základe ohovárok amienský biskup vypovedal zakladateľku zo svojho mesta. Odišli s ňou aj ostatné jej sestry a usadili sa v belgickom meste Namur, kde sa ich ujal tamojší biskup Pirani de la Gaude. Odvtedy sa ich rehoľné združenie nazývalo "Sestry Našej Panej z Namuru". Namurské sestry sa rozšírili predovšetkým v Belgicku, kde založili početné ústavy. Mária Róza Júlia Billiartová vynikala nielen organizačnou schopnosťou (hoci mala iba malé vzdelanie), ale aj nábožnosťou spojenou s extázami a darom zázrakov. Veľmi uctievala Ježišovo Božské Srdce a šírila úctu k nemu. Zomrela v Namure 8. apríla 1816. V r. 1906 ju pápež Pius X. vyhlásil za blahoslavenú. Uctievajú ju predovšetkým v namurskej diecéze (Belgicko), kde pôsobila a v beauvaiskej (Francúzsko), odkiaľ pochádzala. Zdroj:Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.
Комментарии

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families

Участники

Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations