Náboženský život v dejinách  Udavského

Obec Udavské sa prvý raz spomína v roku 1317.Vlastníkmi panstva boli Drughetovi, ktorí začiatkom 17.storočia konvertovali na katolícku vieru. Šírenie katolíckej viery ,týmto spôsobom  pozitívne ovplyvnili v oblasti svojho panstva. Farnosť Udavské sa prvý raz spomína v roku 1689. Tvorili ju panská obec a filiálky: Adidovce, Dedačov, Hankovce, Koškovce, Ľubiša, Maškovce, Vyšný Hrušov. Farský kostol z roku 1701 bol zasvätený Najsvätejšej Trojici na mieste predošlého dreveného kostola. V tom čase panstvo patrilo Csákyovcom, gróf František daroval kostolu v roku 1710 oltárny obraz. Farnosť bola začlenená do Košickej diecézy v roku 1804.Pozostávala z farskej obce a filiálky Veľopolie, nastalo tak po zriadení fary v Ľubiši a Vyšnom Hrušove už v 18.storočí. V roku 1828 žilo v obci 779 obyvateľov z toho katolíkov 759. V starom kostole boli maľby erbov grófskych rodín Drughetovcov, Zichyovcov, Csákyovcov. Na začiatku 20.storočia žilo v obci 799 obyvateľov , katolíkov bolo počtom 631. K významným osobnostiam histórie obce a zvlášť farnosti patrí dodnes kňaz  Dr. Štefan Hések, miestny duchovný (1918-1939) , dekan , neskôr generálny vikár.

Do Udavského prišiel v ťažkých časoch vojny  a napriek tomu uskutočnil myšlienku výstavby nového kostola. Stalo sa tak za podpory panstva, domácich občanov i žijúcich Udavčanov  v Amerike. O podpore panstva svedčí i prenesenie pozostatkov grófa Szirmayho a jeho manželky do nového kostola . Oltár dali vystaviť Ján Orendáč- Lackovský a Michal Rak v roku 1927. Dňa 28.08.1927 vykonal požehnanie kostola Jozef Čársky , košický biskup. V poslednom  sčítaní  obyvateľstva Slovenskej republiky v roku 2011  sa z počtu obyvateľov 1256 ku rímskokatolíckej viere hlásilo :1074 obyvateľov. Z toho sa dá vysvetliť, že viac ako polovica farskej obce je rimo-katolíkov. Rovnako to platí aj o filiálnej obci Veľopolie kde sa hlási 311 obyvateľov z celkového počtu 318 k rímsko-katolíckej viere v 21.storočí. Napísal BB

« Назад

Životopisy svätých

Svätá Irena (Erin) z Lecce, panna a mučenica /5. 5. 2017/ spomienka na sv. Irenu sa v súčasnom Rímskom martyrológiu z r. 2004 nenachádza Význam mena: mierna, pokojná (gr.) Patrónka dievčat a slúžok

Svätá Irena (Erin) z Lecce, panna a mučenica O sv. Irene z Lecce, dcére vojenského hodnostára Licínia, nemáme žiadne seriózne životopisné údaje. Jedna tradícia (bez udania dátumu) hovorí, že ju pokrstil sv. Timotej, žiak sv. Pavla. Jej otcovi – pohanovi sa nepáčil kresťanský život dcéry. Nútil ju, aby sa klaňala pohanským bohom. Irena však sošky bohov zničila. Rozzúrený otec ju priviazal za koňa, aby ju vláčil a usmrtil. Irena však bola zázračne zachránená. Otca kôň pohrýzol, načo ten zomrel. Irena sa za neho modlila, on bol zázračne vzkriesený a spolu so svojou rodinou a ďalšími 3 tisícmi pohanov prijali krst. Gubernátor Ampelio sa pokúšal o to, aby sa Irena vzdala svojej viery, no neúspešne. Rozzúrený ju dal sťať. Iná tradícia hovorí, že pochádzala z Magedy (Perzia), bola dcérou tamojšieho kráľa a predtým, než sa dala pokrstiť, sa volala Penelope. Žila nábožný život, na jej príhovor sa stalo mnoho zázrakov a pohania sa húfne obracali na kresťanstvo. Zabili ju počas vlády kráľa Sapora, ktorý vládol v časoch cisára Konštantína (306-337). Tretia tradícia hovorí, že pochádzala z mesta Lecce. Tam sa aj uctieva ako svätá pod menom Erin. V 5. storočí na jej pamiatku v Konštantínopole postavili dva kostoly. Zdroj:www.životopisysvatych.sk
Комментарии

Profil na Mojej Komunite

farnosť Udavské
x-registered-members
x-involved-communities
x-involved-families

Участники

Miestny správca:
Mgr. Vincent Dráb
Kapláni:
contact-informations