Veľa krát si poviem,že nebudem písať statusy o tom čo ma trápi... Ale, dnes potom čo mi ochrnuli na niekolko hodín obe ruky si vravím, že budem písať, kým možem. Prečo všetci spia? Prečo moja prekrásna dcérenka pri mne spokojne odfukuje? Hmm, ako dobre aspoň ma nevidí plakať... Prečo je moja polovička stále na nočných? A prečo tu sedím sama, s hudbou, otvorenou knihou o mojej Skleroze Multiplex? Prečo sa tak strašne bojím blížiacej sa nemocnice? Prečo sa bojím tých hnusných injekcií na najbližšie roky? Prečo mi nechcú dovoliť dieťa? Prečo zabúdam reč, pamať? Samé prečo?
A je ich veľa ako je veľa dôvodov k radosti.
Vždy si poviem,že mám veľa aj tých dôvodov k radosti, veď idem domov k rodičom na dovolenku, uvidím svojích milovaných bratov. S rodičmi zasadnem pri poháriku vínka a pri krbe.Vyválam sa v jesennom lístí s mojou dcérou, s malým bratom zapálim oheň a mama nám výnadá, strašne sa teším...
Hmmm,usmiala som sa. :-) Konečne. Prvý krát za deň. Viem, viem, viem isto veľa ľudí povie, že sú horšie problémy a ja súhlasím, ale momentálne som odporný sebec. Vidím seba, veď kto ma pozná lepšie ako ja samú seba? Moj strach? Nohy ma bolia, ale dneska som prešla do mesta a peši, síce v polovičke cesty som bola nahnevaná, lebo som už nevládala. Ale zvládla som to! Bola som na anglickej omši, a moja dcéra pri koňoch...
Hmm,zas mi stekajú slzy... Pýtam sa Bože, je možné, že behom týždňa sa mi moja choroba tak naštvala a kazí všetko čo má v ceste??? Prvá noha-kŕče v lýtku, ľava bolí celá... Ruky? Hmm, písanie na notebooku vyčerpáva, hlava mi strnula celá. Dôvod, prečo píšem je jediný. Samota. Samá samota. Jasné, chápem aj druhá strana sa potrebuje s tým zmieriť... Ale, čo ma zaujíma...
Skutočný počet mojích skutočných priateľov. Vravím si, hmm ak injekcie nezaberú, a to všetko hnusné naokolo, kto o mňa na ulici zakopne?
Kto mi napíše? Prišla som na to, že nie materiálna chudoba je doležitá, ale chudoba srdca.
Mám v nej lásku k Bohu, rodine, dcére.
Sedím tu a v hlave dookola vidím všetky vyšetrenia. Zažilo veľa ľudí bolestivé vyšetrenia a zvládli to… Ale, ok to nech si tá dotyčná osoba nechá.. Možno ja sa zajtra usmejem a možno sa konečne vyrovnám so svojou chorobou. Ale, teraz nie…
Možno by to išlo ľahšie ak by pri Vás niekto stál. Možno je tento list výkrikom o pomoc. A možno nie. A vlastne neviem… A keby ma tak nebolela hlava a konečne zabralo nejaké analgetikum, keby ma teraz všetko tak odporne nebolelo!!! Horšie, máš dcéru… Stŕpnu ti ruky, alebo nohy… “Ale, čo keď Vami niekto akoby pohŕdal? Hmm, čo potom? Jasné veľa názorov, že pošli ho do kelu a nehádaj sa, ale úprimne to dokáže málokto… No a najviac ma bolí duša…
Každý sme iný, jedinečný…Každý zvládame všetko inak. Poznám viac ľudí čo majú SM, ale zhodneme sa, že za dobrý stav može psychika. Aj ja si vravím, keď mi niekto ublíži “Petra neser ma a spamataj sa, nehnevaj sa, nehádaj sa. Bude ti ešte...
Dnes končím…Idem kukať do stropu, pretože mám pocit, že sa ani nepohnem…A opať jeden z dní, kedy spím v tom čo som mala cez deň, pretože nedokážem ani vyzliecť veci čo mám na sebe a dať sa do pyžama…
..ale verím v to, čo povedal TEN, KTORÉHO milujem najviac.. JEŽIŠ KRISTUS:
"Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila" (Lk 17, 19)
..a život nie je bodka ale dvojbodka :-)
"Môj Bože, prečo Ti píšem? Veď Ty sám vieš, čo chcem napísať skôr, než sa v mojej hlave zrodí myšlienka. Odpusť mi, že pochybujem... Milujem ťa. Som Tvoje dielo a preto skúšky, ktoré si mi naložil ako kríž, budem znášať v pokore. Prosím o silu, pretože BEZ teba to nepojde. "Si dažď lásky, kvapky dažďa, ktorým so mňa zmývaš bolesť. Ó moj Bože, kráľ mojho bytia. GPS mojho srdca. Ako chutí Tvoje objatie? Že, sa tak smelo pýtam, veď ma obíjmaš každý deň i noc. Tým vznešeným objatím mi ráno otváraš oči a večer v tvojom náručí zaspávam. Bože moj, daj mi silu viery. Nedovoľ mi odľúčiť sa od Tvojej lásky. No viem, že keď padnem, si tu Ty Boh môj. Trpezlivo čakáš, nech všetko čo robím, robím z lásky k Tebe.Viem, že mi nedáš to čo chcem, ale to čo potrebujem. Bože môj milujem Ťa. Chcem zostať v Tebe a Ty vo mne. Ďakujem za život, za každú bolesť, trápenie, sklamanie, prekážky...
Vďaka Tvojej láske žijem, v nej dozrievam. Bože láska jediná a nekonečná..."
Vaša Petra Š.
TY máš veľké srdce dokonca tak, že sa na úkor iných vzdáš všetkého, aby TVOJI MILOVANÍ a všetci čo si zaslúžia aby Ťa poznali, TI VŠETKU TVOJU LÁSKU zdvojnásobili, a Pán Boh ako radosť Ti ju spätne priniesol do TVOJHO dobrého srdiečka znovu naspäť Peťa! :-)
