« Назад

Môj Mário

Môj Mário

Žiak. Dieťa svojej doby...jeden z prvých "poslucháčov" náboženstva na základnej škole.Na cirkevnej. Tie boli dvojaké: Jedny sa snažili byť elitnými školami pre deti z horlivých katolíckych rodín. Tie druhé sa zameriavali na prevýchovu detí, ktoré mali nejaké defekty, spôsobené výchovou alebo prostredím.

V uplynulom týždni som bola niečo vybavovať v banke. Na mieste mojej obľúbenej slečny úradníčky sedel fešný muž, mohol mať okolo tridsiatky. Bola som trochu v rozpakoch, na služby slečny som bola už niekoľko rokov zvyknutá, mladý sympaťák  ma pozýval: "Nech sapáči, som voľný, čím môžemposlúžiť?". Povedala som, o čo pôjde, povedal :"Vašu občianku, prosím!" Podala som mu ju , ja som si všimla pri okienku štítok s jeho menom, priezviskom a titulom. "Toto som musela kedysi učiť!", preblesklo mi hlavou. Nezvyklá kombinácia oboch mien ma uisťovala. Z myšlienok ma vytrhlo hlasité "Jéééééééééééj! pani učiteľka! V piatej triede mi dala dvojku z chovania, potom ma ubránila pred vylúčením,potom ma v osmičke nepustila k birmovke a babka bola robiť cirkus....ale boli ste fajn...."

Kancelária takmer prázdna, bol obed. Chlapec vybavil, čo treba,potom vstal, vystískal ma.

Nuž , bol vtedy....grázel! Vpiatej fajčil, šikanoval menšie deti, pri každej bitke tiekla krv úmerne ročníku...nejavil záujem o náboženstvo.V štrnástich už poškuľoval po drogách. Rodičia rozvedení, a babka veľmi bojovná. Aj mi napľula na zem, ak som jej nevyhovela a podávala rady na riešenie výchovných otázok...."A to chodíte do kostola! A ste taká zlá!" Vnúčik bol, pravda, anjel. Ale- v hlave čosi mal! Okrem chovania celkom dobré známky. Potom som odišla na strednú školu, ale mimo nášho mesta a chlapca rom odvtedy nevidela.

Po tom stískaní som sa opýtala:"Už rodinka, alebo ešte single?"  Dozvedela som sa, že v auguste sa žení.

"A čo, katechétka po mne ťa na birmovku pustila?"

"NIe!"

"A prečo?"

"Nebolo treba. Zistili, že som gréckokatolík! A pre to isté ma asi nevidíte vo vašom kostole. Nebojte sa, dostal som rozum.Babka skoro umrela, musel som sa starať o seba sám. Začal som prosiť Boha o pomoc, ľudia si ma všimli, a dostal som ju. Študoval a pracoval som súčasne. Bohu vďaka...." Bývam vo vedľajšom meste, prídite niekedy na našu bohoslužbu, predstavím vám svoje dievča."

Túto prosbu určite splním.

Nevyspytateľné sú Božie cesty.

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Mária Irmuška, potešila si ma, vďaka!
Ak študent, žiak vystíska svoju bývalú pani učiteľku, je to znak, že aj keď bol problémový, že Ťa mal rád...na mladého muža krásne gesto - myslím to objatie! Ale to znamená, že si ich učila srdcom...emoticon
Отправлено в 05.05.13 17:48.
Mala som veľký vzor trpezlivej kolegyne, ktorá nikdy neskríkla a každé dieťa, aj najproblémovejšie, milo oslovila a používala slovíčka ďakujem a prosím.To som odkukala a nikdy neobanovala.
Отправлено в 05.05.13 22:08 в ответ на Eva Vráblová.