Pokoj

Z nedeľnej homílie nášho pána dekana sa mi hlboko zafixoval pekný príbeh....

Kdesi vypísali výtvarnú súťaž na tému "Pokoj". Do finále sa pred porotu dostali dva obrazy.

Na jednom bola idylická krajinka, krásna lúka na kraji lesa s množstvom kvetov a modrou oblohou s obláčikmi.

Ale tento obraz nevyhral.

Vyhral ten druhý. Na ňom bol namaľovaný divý vodopád, do obrazu zasahovala nadeň vetva stromu, na nej hniezdo a vtáčik.

Prečo asi?

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Netuším... Vodopád u mňa nepredstavuje pokoj...vetvička nad ním a vtáčik... snáď to, že spieva, aj keď je vo výške a pod ním nič... hádam toto. Mne napadlo s vtáčikmi to, že my sa naháňame, ako dubáky a oni spievajú o hrdielka...polietajú a zasa spievajú...krásne spievajú... mám radosť ich počúvať:o)
Отправлено в 07.07.13 23:16.
No, tak na dvojku. Lebo vtáčik, aj keď sa pod ním všetko trasie, ostáva pokojný. Vie, že keby dačo, má krídla! dôvera....
Dubáky sa naháňajú? emoticon))) Hádam my za nimi- aspoň u nás na Slovensku.
Отправлено в 07.07.13 23:32.
Отправлено в 07.07.13 23:39 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Dnes som videla poriadne veľkú vranu, ako sedí na tenunkej vetvičke na samom vrchu...kde sedávajú drobučké vtáčiky... Poučenie - sedieť na "tenučkej vetvičke" - je stav neustálej dôvery, postoj dôvery - hocikedy vzlietne, dokonca "sedí len napol krídla:o))) zadok nemá... inak by nemohla na tej tenulinkej vetvičke sedieť taká "váha", ako tá vrana... :o)
Отправлено в 08.07.13 20:37.
emoticon))))))))))))))))))))))))) krásne, ďakujem, a dúfam, že ani tu smiech nie je hriech.
Отправлено в 08.07.13 20:41.
Отправлено в 08.07.13 21:54 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Jej, to je krásny obraz. Možno som to už niekde čítala, neviem, ale znovu som si uvedomila ten kontrast - dravý vodopád a nad ním - pokoj vtáčika v hniezde... Úžasné.
Dôkaz, že náš pokoj nie je nutne závislý od vonkajších okolností. emoticon
Отправлено в 10.07.13 22:02.