« Назад

Magister farmácie

Magister farmácie

Môj krátky príspevok chce byť svedectvom v práve aktuálnej téme o predaji abortív a antikonceptív v lekárňach.Nič nové- praktizovalo sa už viac než dvadsať rokov a výhrady svedomia neobstáli.

Po trojročnom pôsobení v školstve sa ma dotkol čas "normalizácie" a musela som zanechať svoje milované povolanie, na ktoré som mala nielen kvalifikáciu, ale aj hlbokú vnútornú náväznosť.

Desiatky žiadostí s odmietnutím. Dôvod sa vysvetlil až o takmer tri desaťročia- na potenciálne nové pracoviská išiel o mne iný  pracovný posudok ako ten, ktorý som dostala do rúk, kde sa písalo, že som síce odborne i psychologicky obstála ako učiteľka, ale som "iba" nábožensky zaťažená  a  to neprospieva výchove mládeže pre socialistickú spoločnosť. Som ale schopná uplatniť sa ako výborná pracovníčka v inom povolaní, ktoré vyžaduje zodpovednosť a presnosť.

Nepomohlo. Výskumné ústavy, laboratóriá, ba ani pracoviská na smeny v továrňach odpovedali: NIE.

Jedného dňa prišiel za mnou ani nie veľmi známy kňaz s pokynom zbaliť sa a že má pre mňa miesto. Budem sa tváriť, že jeden z kolegov je môj známy už dlhé roky (pritom sme sa nikdy nevideli) a že on ma na pracovisko odporúčal.

Nebol síce vedúci, ale vedúci sa nestaral o nič. Mal dosť starostí v súkromí a čo mu tento kolega povedal, tomu veril.

Išlo o kontrolné farmaceutické pracovisko. Maličké- štyri laborantky, jedna sanitárka, šéf a my dvaja- ja s vysokoškolským a on s farmaceutickým vzdelaním. Prekvapoval ma jeho nízky plat, hoci tam bol už dlhšie a nebol oveľa vyšší od môjho, hoci ja som si na môj musela robiť rozdielové skúšky.....

Prečo nie si v lekárni? -dovolila som sa opýtať - veď tam by si určite zarábal oveľa lepšie, navyše príplatky za služby....

Vyrozprával mi svoj príbeh, ako bol nútený po nástupe na prvé pracovisko predávať antikonceptíva, najprv chemické, potom hormonálne a napokon aj abortíva a že to z výhrady svedomia odmietol. Najprv bol potrestaný, neskôr ho vyhodili z práce. Pamätám sa, ako ho raz zlomyseľné kolegyne vystrašili tým, že si z krabičky od antikonceptív dali po dávke- chudáik kolega bol tak zmätený, že musel odísť z práce domov a tlak stúpol tak, že k mozgovej príhode či infarktu ďaleko nebolo...

Tie dievčatá boli akože veriace a mal to byť vtip, zlý vtip.

Nemali tušenia, že náš kolega je- čerstvo vysvätený tajný kňaz a rehoľník.

Rok 1990 nám obom priniesol veľkú radosť. Ja som sa vrátila do triedy a on sa stal farárom v susednej farnosti.

 

 

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Milá Mária-Irma,

bolo to ťažké obdobie, bolo toho treba dosť veľa na takú pokoru, poznačilo to mnohých ľudí. Môj manžel tiež, keby bol býval komunistom, nemusel robiť na montážach a pri peci. A teraz sa mi zdá, že má rád červených. Aj táto doba je plná zlých vecí.
Отправлено в 13.12.13 17:29.
To, že "táto doba je plná zlých vecí" by nebol problém... keby tu boli ľudia plní viery v Boha a lásky, ktorí by iným darovali nádej a radosťa mali by obyčajné ľudské milujúce srdce ako Ježiš... poradili by sme si so všetkým... aj s touto dobou. Chýba nám láska, ktorá všetko môže a všetko vydrží a nikdy nazanikne...
Отправлено в 14.12.13 10:45 в ответ на Zita Podhradská.
Ako by to bolo všetko dobré, to je všetko široký pojem,? Malo by to mať všetko svoju rozumnú mieru, všetko by malo mať svoje hranice, preto potrebuje táto doba sv. Františka.
Отправлено в 14.12.13 14:02.
K téme sa skôr hodí táto báseň od Janka Silana:

Aj básnik vstal. Tam pod Kriváňom.
Z tajomnej čase lásky pije. Ex.
A prosí: Pane, odpusť pánom,
ktorí nás dali na index.

V mlčaní dobrom vytrvalí
končíme, sestry, bratia, dlhý pôst.
Ťažkú noc mali sme a lkali,
keď sme sa obávali o milosť.

A ešte ťažšie naša viera
kráčala cez ten temný les.
Ale to bolo. Bolo včera.
Dnes: Hore srdcia! Do nebies!

Zázrak je všetko, čo sa deje
okolo nás. Aj v nás, aj v nás..
Dvíha nás z beznádeje
a teší práve v tento čas, ...
Отправлено в 14.12.13 18:15.
Len tak pre spomienku, Janko Silan bol katolícky kňaz a básnik. Mám rada všetky jeho básne.

Na obdobie normalizácie mám ešte krátku spomienku. V tomto zložitom a ťažkom období náboženského vyznávania viery, som pracovala v úrade, bola som už vydatá a žila som v inom meste. A kňaz z mojej bývalej dedinskej farnosti niečo vybavoval na našom úrade. Tak som sa mu prihovorila na chodbe, pri odchode sa mi poďakoval slovami: Som rád, že ste sa mi prihovorila.

Presne to vyjadril básnik vo verši:

Ťažkú noc mali sme a lkali,
keď sme sa obávali o milosť.

A ešte ťažšie naša viera
kráčala cez ten temný les.
Отправлено в 14.12.13 21:15.
To nie je povinné čítanie. Občas pochopené s iným zámerom, ako píšem.
Chcela som vyzdvihnúť mladého farmaceuta- kňaza, ktorý išiel robiť radšej do nehostinných a slabo platených podmienok, ako vyhrievať sa v teplúčku lekárne a povedať si, že veď ten recept napísal lekár a užívať ho bude pacient....A úvod mi odpustite, ja nemôžem za to, kedy som sa narodila a kedy som nastúpila do práce.
Отправлено в 14.12.13 22:52.
Mária-Irma, prepáčte, téma nebola moja, ale písať si môžeme, aj keď sa nezhodneme takže tak..., ja som zas chcela spomenúť básnika-kňaza.
Отправлено в 15.12.13 11:36 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Zitka, nešlo o Vás. Išlo o opovržlivý tón Mira Čonku. Veď ak sa mu to nepáčilo, nemusel napísať vôbec nič. Vy ste v poriadku a Janka Silana som aj osobne poznala aj mám rada, som už dnes pozvaná na jeho storočnicu, na čo sa veľmi teším. Mám jeho Triptych s osobným venovaním a ešte báseň, ktorú napísal osobne mne. V tých rokoch sme ho navštevovali na važeckej fare.
Отправлено в 15.12.13 13:19 в ответ на Zita Podhradská.