« Назад

Niečo o vydieraní

Niečo o vydieraní

verte alebo nie, v živote sa mi nič podobné nestalo....

Nikdy som nezažila, čo je vydieranie. Alebo možno som bola taká odolná, že som si to nepripustila alebo nepochopila. Stalo sa.

Priatelím sa s kňazom- rovesníkom štyri desaťročia. Navštevoval nás, keď mal cestu okolo,keď sme boli kompletná rodina, hoci bol socializmus, ktorý neprial takým návštevám.No a zájde aj teraz, keď má cestu do nášho mesta, navštívime mamkin hrob, zájdeme na kávu, porozprávame.

A priatelím sa (neviem či ešte, lebo je to príliš čerstvé) aj s milou rodinou, jednou z troch v bytovke. Nemyslím si, že išlo o zištné priateľstvo, ale je len samozrejmé, že priatelia si pomáhajú.Iba s tempom života ubúda návštev, pozorností, nie vždy zaregistrujeme meniny či narodeniny niektorého z nás, ale zvyčajne sa to napraví dodatočne.Keď sa na to príde. Ostane úsmev ako na smajlíku a darček, kytička či pohár vínka a zákusok je neskôr.

No to vydieranie....

Konečne viem, čo to je, aj na vlastnej koži.

Dostala som mail, vlastne kópiu blogu z novín od tých druhých priateľov o hanebnostiach, ktoré údajne pácha ten prvý. Nikdy tu neboli spolu, nepoznajú sa. Iba meno toho prvého je trochu zvučnejšie.Patrí - nazvime to - k VIP, hoci sa kamarátime od takmer študentských čias, vzťahy sa nezmenili. Každý robíme chyby a za tie nás bude súdiť milosrdný a spravodlivý Boh a nie začínajúca novinárka, ani jej fanúšikovia.

Máme údajnú demokraciu. Každý môže povedať svoj názor. Ale zvyčajne to má aj svoj účel. Tu som ho dlho nevedela pochopiť. Tým ťažšie, že aj oni sú kresťania.

Napokon sa to prejavilo ako veľmi naivné vydieranie. To znamená: ak s týmto človekom neskončíš, tak s nami nepočítaj.

Škoda. Za roky priateľstva sme strávili spolu toľko pekného, pomáhali sme si,nerátali sme, kto viac, ani za koľko. Nikdy sme sa nevadili, ba ani uštipačná poznámka nepadla. Vždy len dobré a milé.

Nepochopím. Ale to nič. Som slobodný človek.

A tak viem ešte čosi...prečo sa otcovia v spovednici pýtajú na hriechy ohovárania a osočovania....lebo z "nevinnej" veci môže vzíšť vážne poškodenie na povesti, ktoré sa potom ťažko napráva.

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Nezvyknem si komentovať sama, ale tento blog to vyžaduje, lebo má happy end.
Pri dnešných informačných technológiách platí niekoľkonásobne, že pravda je ako korok, vždy vypláva na povrch.
Autorovi útočného listu som mohla pri náhodnom stretnutí povedať, že tá novinárka, ktorá miluje krásu, dobro a pravdu, je....chlap, a navyše kolega tomu osočovanému.... je to dosť psina, keď sa chlap začervená, ale stalo sa. On sa ospravedlnil a ja som povedala: pravdivá literatúra je iba jedna- Biblia.
Отправлено в 03.08.14 22:05.
Krásne si to napísala, Irmuška! Som slobodný človek!
To je to, na čo zabúdajú všetci tí, čo nám chcú vstupovať do svedomia cez rôzne príkazy a zákazy, ktoré ale iným predkladajú cez svoje šablóny.
Vydieranie cítiť na každom kroku. Ozveš sa v práci? Pozor! Aby si neprišiel o miesto. Pohrozia Ti: no, no, nó, buď ticho, lebo...lebo si jediný, čo vyčnievaš z radu, a takých tu nepotrebujeme! Nepotrebujeme kaziť pracovnú morálku. Nadriadený si myslí, že ste jeho majetkom. Zabudol, že nie som ani jeho majetkom, ani otrokom.
Som slobodný človek!
Vďaka! emoticon
Отправлено в 04.08.14 12:06.