Дневники

« Назад

Povedali mi

Povedali mi

Povedali mi, že

nie je dobré, keď mama nechodí do práce...

Povedali mi, že nie je dobré, ak nechodím do škôlky, nezvyknem si na kolektív...

Povedali mi, že je smiešne, mať veľa súrodencov...

Povedali môjmu bratovi, že jeho mama je stará...

Povedali moje spolužiačky v 9. triede, ktoré mali veľa chlapčenských priateľov (a ja nie), že neviem, čo je láska...

...

+

Ja som stretla lásku. Žila som s ňou každý deň.

Láska sa o mňa starala, objímala  ma, láskala, starala sa o to, aby som mala dobré jedlo a pekné šaty, spievala mi piesne, ukazovala mi svet, učila ma hovoriť, hrať sa, spievať, naučila ma objavovať krásy svet, milovať príbehy, nikdy ma nenechala bez je prítomnosti...

Láska ma učila, kto je Boh, nosila kvety Márii Matke Ježišovej, hovorila mi, aká je úžasná a dobrá..., priviedla ma do Božieho chrámu, učila ma poznať Ježiša...

Láska mi darovala sestričku, bratov a ešte jednu sestričku, aby nám bolo veselšie...

Láska žiarila radosťou a smiechom, ja som nevidela jej vek...

Stretla som lásku...Viem, čo je láska, vždy som to vedela, lebo som bola s ňou.

 

heart

Dnes ďakujem Bohu za lásku!

Ďakujem za moju maminku a ocka, za mojich súrodencov.

Ďakujem, že môžem žiť s láskou!

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Moja mamka išla do práce, až keď sme so sestrou išli na strednú školu. A radšej potiahla naviac, keď už sme boli každá na vlastných nohách. Nuž,dnes sú možnosti obmedzené, lebo ak prijímajú ženu do práce, tak ideálna je do 25 rokov s bohatými pracovnými skúsenosťami , slobodná a aspoň bez úmyslu mať dieťa.....(výsledky ankety z kvalifikačnej práce spred 11 rokov).
Neprestanem byť mamke vďačná za to, ako nás vítala už z balkóna , otvorila dvere, vystískala, v momente spoznala, ktorá sme ako dnešný deň "uspeli" , s úsmevom zo volala, že má "skrytý merač ovisnutých kútikov úst". Ale problémy sa nikdy neriešili pri obede. Tašky išli na dve hodiny do kúta a my s mamou do lesa, ku potoku či cez lúky vyvetrať hlavy. Úlohy sa robili po malom olovrante,keď už bola doma aj otec. Televízor sme kúpili až po maturite, ale bavila nás hudba, šport
a kým sme boli malé, rozprávky, neskôr príbehy zo života rodičov, starkých, alebo slávnych ľudí. Niekedy bola v rádiu dobrá rozhlasová hra. Pri nej sa žehlilo,látala bielizeň,plietlo, vyšívalo....a "na smrť unavené" sme zaľahli.Ráno nás nebudil zvonec s hlasom traktora! Taký potreboval ocko. Mama jemne nastavila hraciu skrinku, aby sa nám príjemne vstávalo pri veselej pesničke. A preto sme až po päťdesiatke vedeli, čo je to migréna a neuróza.....
Отправлено в 28.05.13 11:24.
Отправлено в 28.05.13 20:35 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.