Дневники

« Назад

Prečo sa nedá

Prečo sa nedá

niečo urobiť, dosiahnuť, poriešiť.

Po starom by sme povedali: "Lebo to nie je vôľa Božia." Po novom: "Skúmajme ducha." Je to vlastne to isté. Boh, my a naša záležitosť.

Niekedy sa nepripojí väčšina, neschvália to, neprejde to, nedá sa. TO NIEČO. To, čo sa NÁM zdá dôležité, azda nie Bohu...Lepšie vyjadrené: nie teraz, nie tak...

Božia vôľa je vaše posvätenie. Hovorí Slovo. Pouvažujme, či je tá VEC na naše posvätenie. Alebo na naše zneistenie, pre rast strachu miesto viery, rast "vlastnej iniciatívy" na úkor Božej., pohoršenie namiesto povzbudenia alebo jednoducho neúspech v tej veci... Skúmajme duchov,  lebo "podľa ovocia ich spoznáme."

+

Toto kritérium je univerzálne, je pre osobnú cestu ako aj pre spoločnú, pre spoločenstvo. Mám s tým skutočne skúsenosť. Boh mení, čo človek mieni... Veľakrát "prehliadneme" drobnosť, náznak, vedenie, kde nás Boh upozorňuje na to podstatné a ukáže nám menej dôležité, mýľku úloh, kompetencií, spôsobu, alebo to, čo jednoducho náleží JEMU a jeho moci. Veľakrát jednoducho vidíme príliš "ľudsky" a stratíme z pohľadu Boha.

Bezomňa nemôžete nič urobiť. Hovorí nám Ježiš. Nie bez dôvodu. Akokokoľvek by sme sa snažili, akokoľvek namáhali, nič nepomôže, ak Boh vidí vec inak.Lepšie, v múdrosti a láske k nám. Nechce, aby sme sa namáhali nadarmo. Ukazuje nám  inú cestu, iný spôsob, iný čas.

+

PS: je to čisto osobná úvaha, reflexia, dištancujem sa úmyslov a vzťahu k príspevkom, komentárom a blogom na MK.

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Je to tak. Milujem osobné úvahy, najmä keď nie sú siahodlhé, ale stručné a zasahujúce pravdu ako táto reflexia emoticon emoticon
Отправлено в 24.08.13 22:31.
Vďaka Mirkaemoticon Tej božej "stručnosti" sa ešte učímemoticon On nepotrebuje veľa slov a ja ich mám toľkoemoticon
Отправлено в 25.08.13 8:58 в ответ на Mira Bakerová.
NZČ, Majik emoticon Len tak ďalej, lebo ja nemám na to, aby som písala tvorivo, a pritom z duše emoticon Padne mi dobre, keď niekto iný dokáže slovami vyjadriť to, čo je známe aj mne, len vo mne to nikdy nerastie tak, aby som sa o to podelila emoticon No, darmo, nemám spisovateľskú dušu emoticon emoticon
Отправлено в 24.08.13 23:36 в ответ на Mária Künzl.
Отправлено в 25.08.13 8:41 в ответ на Mira Bakerová.
emoticon Jeho daremoticon Má slúžiť iným na budovanieemoticon Ty máš poznanieemoticon Tvoj koment ma vrátil k Ockoviemoticon Že nemáš - máš a akú!!!!!!!!!!!
Отправлено в 25.08.13 8:56 в ответ на Mira Bakerová.
Отправлено в 25.08.13 12:16 в ответ на Anna Václavová.
emoticon emoticon Ďakujem za milé a hlavne blahosklonné emoticon kvalifikovanie mojej osoby emoticon Majik emoticon
Отправлено в 25.08.13 12:19 в ответ на Mária Künzl.
Zažila som, prečo sa niekedy nedá....
Si na stránke, patríš do tejto komunity. Niektorí sa po čase snažia s tebou spriateliť. Ale potom zistia, že im "nesadneš". To by bolo OK a normálne, keby potom človek nemusel mať strach písať na stránku ďalej, keď ho trudnomyseľnosť prejde a napadne ho či Pán mu vnukne niečo pekné....lebo aj tak o ňom už panuje "mienka". Tak je radšej ticho a myslí si svoje aj o tom, že sme božie deti. Niektoré deti Božie smú robiť aj kopance, iné nie? A čo takto márnotratný syn?
Отправлено в 25.08.13 13:16.
My sme sa doma hádali ako na tržnici o ceny...neskôr nás život rozdelil a dozreli sme... osobne som zisttila - len nedávno! a to už mám tiež svoj vek..., že problém je v tom, že sa "nestretneme"...čítame jedným okom a v druhom už je myšlienka od nás... a chýba nám úcta k iným...aj keby ich názory boli akékoľvek, máme mať ku každému úctu...a táto nenápadná úcta by nám ukázala v pravde toho človeka... Len v praxi života to nie je ľahké, nasadiť masku, že nič ma nezraní a ísť v pokoji, ale je tu ON... rada od mojej sestričkyemoticon aby sme k nemu hneď utiekli aspoň myšlienkou...idem to cvičiť aj ja...aj mne to ešte stále dá zabrať...sme tím žienemoticon a máme poriadne jazyky a lakte...Skutočné stretnutie...je bez takých bočníc ľudských treníc a nálad... sme ľudia a Boh nás tak zušľachťuje, že raz to už nebudeme robiťemoticon A asi si treba sem tam aj kopnúť - nevylučujem - do lopty alebo hoc aj do steny, ak vydrží nohaemoticon alebo stenaemoticonNáš oco raz tak tresol do trámu, že si zlomil palec na ruke - hádali sa v rodine svokrovci a on zakričal: Pokoj! a tresol, mal potom sadru na palci zopár týždňov...emoticon Páter hans Buob radí tak "zarevať" dovnútra, lebo máme "návštevu", ktorá nás provokuje k hnevu...On to tak vie povedať, pukali sme od smiechu, ako zakričal...apage! s.! až sa regále triasli:o) V blogu ide o Božiu vôľu a sv. Ján z kríža nám hovorí, o Božej vôli a ľuďoch, cez ktorých ju ukazuje Boh...hovorí, ako čítať tieto strety s ľuďmi a ako vyjsť s tým a sami so sebou...hovorí to v Pravidlách pre spoločný život - zlaté pravidlá... učím sa ich naspamäť... A bez "tých druhých" ktorí nám aj povedia do tváre (alebo za chrbtom:o(, by sme nepokročili...oni sú naše skúšobné kamienky...ukazovatele lásky a tréneri odpúšťania ... a po takých "dobrákoch" zájdime k takým, čo nás milujú a pofúkajú nám natlčené srdciečka...emoticon
Отправлено в 25.08.13 14:35 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
„Božia vôľa je vaše posvätenie. Hovorí Slovo. Pouvažujme, či je tá VEC na naše posvätenie.“
Na naše posvätenie by mala byť napríklad sviatosť manželstva a všetky prijaté sviatosti. Len naša skúsenosť je často iná, nie vždy si to takto uvedomujeme a vnímame. Sväté by malo byť teda to, čo je oddané Bohu, čo mu je v službách. Ak má byť všetko čo konáme na naše posvätenie, potom by sme mali vedieť žiť vždy s ľuďmi v láske, ale to len málokto dokáže.
Отправлено в 25.08.13 19:38.
Sviatosti sú sväté ale bez "aktivácie" nám stratia na sile...aktivácia je život z nich...starosť o ne, ich rozvíjanie, ošetrovanie (krst, manželstvo, vzťahy s inými) To musíme znovu objaviť... a uchovať si to, čo je sväté...(vzťahy, aj manželstvo) diabol nespal (my sme spali dosť dlho:o) a tak tu máme do činenia s duchom rozdelenia... je taktiež tak veľmi "osobný", že sa stáva našim druhým "ja" a my ho nevieme rozoznať... ten nám potom naloží do hlavy myšlienky typu: "mám právo!" na to, aby... a je "spravodlivé" aby som si nenechal... "rob takto", inak ...a podobné "klamstvá", človek uverí klamstvu... a následkom toho začne mať voči všetkému a voči každému "výhrady"... pre hocičo, aj pre hlúposti...(poznám z praxe!) a nemôže sa tomu ubrániť... a priznám sa, že aj ja mám s "ním" čo robiť, lebo je neodbytný ako stádo komárov a ak na chvíľu nedám pozor, už ma má a ja mám "hádku ako delo" a problémy vo vzťahu... pre jedinú vetu, na ktorú ma "svrbel jazyk", povedanú nevhod, kedy som si mala radšej hryznúť do jazyka...neopísateľné... Páter Buob, palotínsky kňaz povedal, že "ten" si extra podá ľudí dobrých, má v obľube kresťanov:o), ktorí túžia byť dobrými a chceli by nažívať v pokojných vzťahoch... chladní a bez svedomia ho nepoznajú... k nám sa nasťahoval...
Tá "finta" je, musíme ho rozoznať a musíme mu okamžite AKTÍVNE odporovať. Inak zostane a strpčí nám život aj naďalej... a výsledkom budú zničené vzťahy a smútok človeka, ktorý je dobrý a nemyslel nič zlé...
Отправлено в 25.08.13 20:06 в ответ на Zita Podhradská.
No a práve to posledné sa "už nedá". Ani čo by cez prázdniny ušiel Ic vlak alebo posledná loď.
Отправлено в 25.08.13 21:12 в ответ на Mária Künzl.
dá sa. je to ťažké, spočiatku. Cvikom sa človek naučí a už ho len tak nedostane... to je tá "bdelosť" a "rozlišovanie", čo nás nikto nenaučil... trápila som sa s tým sama, hľadala som a našla som:o) len použiť to, je iná vec:o) Zajtra mám zasa premiéru:o) PS: pády sa nepočítajú, dôležitá je vôľa...(ani my si ich nesmieme príliš braťk srdcu! Boh odpúšťa HNEĎ, aj my tak robme sami sebe...a aj inému azda troška neskôr:o) Boh robí ostatné a naučí nás...
Отправлено в 25.08.13 21:31 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.
Naša slovanská a slovenská podobnosť slov svätý a svet nie je náhodná. Posvätné je všetko bytie, celý svet, lebo všetko je v rukách svätého Tvorcu. Len my pre svoju nedokonalosť oddeľujeme posvätné od profánneho, sväté od sveta. Až nás núdza naučí, inakšie si to neviem predstaviť, bude nám posvätná ( hodná úcty) každá chvíľka, každá osoba, vec, každý vzťah, ako je posvätná väzňovi sloboda, pacientovi služba, hladnému pokrm a deprimovanému človeku teplé slovo.

Z knižky Každodenné zamyslenie, Antona Srholca, krátka úvaha na september, knižočku venoval priateľom, ktorí pre svoju vieru trpeli a umierali
Отправлено в 26.08.13 10:50.