Zatiaľ viac otázok než odpovedí

Asi nie som sám, kto sa zamýšľa nad evanjelizáciou. Dnes máme mnohé možnosti ako ohásiť radostnú zvesť. Kedže sú to nové spôsoby vyvolávajú vo mne mnohé otázky.

Tuho sa zamýšľam nad tým aký účinok môže v človeku ohlasované posolstvo radostnej zvesti cez televíziu, rádio alebo video. Čím sa vlastne líši toto posolstvo, keď ho počujeme osobne cez liturgiu, pri nejakej inej príležitosti, alebo keď ho vnímame cez médiá. Viem, že média majú úlohu informovať, formovať a pomôcť sa zorientovať. Sú média schopné stáť pri zrode náboženskej skúsenosti?

Cirkvi a hnutia veľmi účinne a masovo využívajú mediálne vymoženosti, ktoré zmenili ich komunikáciu, sprístupnili ju ponad priestor i čas, tak ako sa sprístupnili iné veci v globalizovanom svete. Už sa kresťanské posolstvo šíri nielen v chráme počas liturgie a katechézy, ale aj cez rôzne médiá.

J. Stolow sa pýta: čo sa stane s posvätnou prítomnosťou, keď sa sprostredkúva cez nevyhnutne zúžený kanál technologických nástrojov do nevyhnutne rozšíreného okruhu zdieľania? Môže mediácia naozaj priniesť „posvätno“ bližšie k nám, a ak áno, s akým účinkom?

Brigit Mayerová z Amsterdamu tvrdí , že médiá nespôsobujú transcendentný zážitok iba vo veriacich, ale aj v neveriacich, ba v tuhých ateistoch.  

Mayerová tiež tvrdí, že „za primárneho sprostredkovateľa náboženskej skúsenosti možno označiť zrak. Vizuálna kontemplácia však nielen reprezentuje, ale pokúša sa aj vzbudzovať vnútornú duchovnú skúsenosť. Je kľúčová v esteticko-etickom projekte vyvolávania piety. Viera sa oblieka do hmatateľných obrazov, takže truizmus „vidieť znamená veriť“ možno otočiť aj na „veriť znamená vidieť“

No, budem skúmať ďalej. Kto vie ako to vlastne je!

Tieto múdre myšlienky som dal dokopy z jednej publikácie, ktorá je dostupná na http://www.media.ku.sk/images/publikacie/Skripta_vyskumy.pdf