Krátko po ranných chválach ...

Chválim ťa Pane a vďaky ti vzdávam za všetky dobrodenia, ktoré mi preukazuješ, za radosť z čerstvého rána, za zem, ktorá sa prebúdza, za slnko, ktoré vychádza – za celé tvoje stvorenstvo, i za to, že si mi dal vedieť, ako mám byť obozretná pred diablom, hoci viem, že proti prefíkanosti, falošnosti a úlisnosti sú slabé zbrane, ktoré mám, aby som sa nimi dokázala ubrániť, že proti lži nie som schopná bojovať, lebo milujem viac pravdu a tá v celej svojej čistote existuje len v tebe, viem, že keď sa rozhodnem svedčiť o živom Bohu, zdôrazňujem, že nám kresťanom treba žiť svätý život, že človekovi nestačí ku spáse to, aby sa podieľal na obradoch cirkvi, prijímal sviatosti a mimo kostola si robil to, čo sa mu páči, že je to tvrdý boj. V minulosti sa za to pykalo drsnejšie telesne; dnes ten boj má inú podobu; rany padajú v inej podobe, no vedia rovnako intenzívne bolieť, ale Pane, ty jediný nás môžeš svojou mocou zachrániť, lebo spravodlivosť a láska bez hraníc sa uskutočňujú len v tebe.