« Назад

Voľby a voľná nedeľa

Voľby a voľná nedeľa

V spoločnosti to vrie, voľby sú tu už o pár okamihov... Väčšina z nás, je už rozhodnutá, koho ideme voliť, ale mnohí nie. Ja sa dnes chcem prihovoriť všetkým predavačom a predavačkám, ktorí sú odtrhnutí od svojich rodín a musia nastúpiť do „šichty“ aj v nedeľu. Prosím, vyberte si stranu, ktorá chce bojovať za nás, naše rodiny, za vieru v Boha, ktorá sa zastane voľnej nedele. Uvedomte si, prosím, že pracovať v nedeľu nie je tá najsamozrejmejšia vec na svete.

V dnešnej dobe sme veľmi oklamaní týmto materializmom a kapitalizmom. Podsúvajú sa nám myšlienky,  kedy veľké obchodné reťazce, ale i malí podnikatelia, ktorí nariaďujú prácu v nedeľu, tvrdia, že vychádzajú zákazníkovi v ústrety, že sú mu naporúdzi, a že kedykoľvek si zmyslí, vtedy môže prísť ku nim, a dvere predajne sú mu otvorené dokorán. Pravda je však taká, že obchodníkom ide vždy a vždy iba o zisky. Potrebujú si z vás, drahí kupujúci, urobiť závislých ľudí na spotrebe, aby ste si dokonca i v nedeľu nedokázali svoj život predstaviť bez svojich supermarketov. Sami veľmi dobre viete, že koľkokrát idete nakúpiť iba zo dve, zo tri základné potraviny, a odchádzate s košíkom naloženým až po okraj. Je to cieľ obchodníkov, ponúkať široký výber produktov, bez ktorých si zrazu nedokážeme svoj život ani predstaviť.

Obchodné reťazce, ktoré rozširujú svoje otváracie hodiny do neskorých poobedných, či večerných hodín, si vychovávajú rozmaznaného spotrebiteľa, ktorý si ani neuvedomuje, že je závislý od nakupovania. Že si zrazu nedokáže predstaviť svoj život bez čerstvého chleba, priamo upečeného v nedeľu, nepotrebuje si urobiť aspoň krátke zásoby pre rodinu, lebo veď v nedeľu si predsa nakúpi tak, ako aj v každý iný deň v týždni.

Ale nedeľa nie je predsa obyčajným pracovným dňom. Nedeľa je deň pracovného pokoja, pre veriacich ľudí je to deň sviatočný. My, kresťania katolíci si pripomíname v nedeľu Vzkriesenie nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Pre nás je to záväzný deň, kedy máme nedeľu svätiť.

Naša Slovenská republika uzavrela Základnú zmluvu medzi SR a Svätou Stolicou, v ktorom máme zaručenú slobodu verejného vyznávania a žitia svojej viery, ktorú ale naši zamestnávatelia nerešpektujú, a ktorí nám nariaďujú pracovať v nedeľu.

Práca v nedeľu sa rozmohla ako chobotnica, ktorá neustále rozširuje svoje chápadlá na čoraz väčší spotrebiteľský trh. Už sa neponúkajú v nedeľu na predaj iba potraviny, vraj k nevyhnutnému životu, ale všetok priemysel, ktorý náš trh ponúka. Nik sa nepozastavuje nad tým, ako veľmi trpia rodiny týchto pracujúcich ľudí zamestnaných v obchodnom priemysle.

Niet frustrujúcejšej chvíle, ako keď ma v nedeľu budí budíček, ktorý mi diktuje, aby som vstala a nachystala sa do práce.

Hlavou mi prebiehajú myšlienky, ktoré sa nedajú utíšiť, a to: Veď my nezachraňujeme ľudské životy, predsa! My nie sme záchranári, lekári, zdravotníci, od ktorých závisí záchrana ľudského života!

Čo by sa zrazu stalo, keby všetci predavači nenastúpili v nedeľu do práce? Zlyhala by ekonomika? Nastal by v spoločnosti kolaps? Zomreli by zrazu ľudia od hladu?

Ako je možné, že naši chlebodarcovia myslia na zákazníkov, ktorí im urobia výmenu tovaru za svoje veľmi ťažko zarobené peniaze, a nemyslia na svojho robotníka za pokladňou, ktorý aj v nedeľu si musí oddrieť poctivo svoju službu, a ktorý nechal doma deti a svoju zákonitú polovičku?

Kedy si oddýchne naše umorené telo, ktoré zanechalo počas celého týždňa stopy po poctivej práci svojich rúk? Kedy načerpáme svoje sily, ak nie v nedeľu? Kedy uposlúchneme svoje svedomie, ktoré kričí, že dnes máme prácu zanechať a navštíviť bohoslužbu v chráme? Kedy sa stretneme so živým Kristom, ktorý sa nám podáva vo svätej Hostii, ak nie v nedeľu? Kedy si prinesieme Božie požehnanie do svojich rodín, vzťahov, práci, na celý budúci týždeň, ak si poň neprídeme v nedeľu?

Kedy si konečne uvedomíme, že naši zamestnávatelia páchajú na nás, svojich zamestnancov, krivdu a do neba volajúci hriech, keď nám nakazujú prácu v nedeľu? Uvedomujú si, že sú za nás a naše rodiny zodpovední pred Bohom?

Keď Pána Ježiša chceli farizeji nachytať a pýtali sa ho, komu majú platiť dane, či nepovedal pri pohľade na denár: "Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu?" Ak nedeľa patrí Pánovi, nemajú sa predsa konať žiadne obchody. Nikdy to nebudú požehnané peniaze. Nebudú, lebo zisky sa robia v Pánov deň, ktorý je zasvätený Bohu.

A v tomto celom kolotoči o ziskoch a príjmoch, sme zapletení i my, predavači, ktorí sme sa prispôsobili tejto dobe, ale nemalo by to tak byť! Nemalo by sa so slobodnými ľudskými bytosťami, Božími deťmi, narábať ako s modernými otrokmi. My predsa nepatríme žiadnemu zamestnávateľovi, prečo sa teda nevieme vzoprieť tej mašinérii, ktorá tak veľmi nenápadne vtrhla ku nám a tvári sa, že predávať tovar v nedeľu spotrebiteľovi, je tá najsamozrejmejšia vec na svete?

Je čas uvedomiť si svoju hodnotu! Hodnotu Božích slobodných detí, slobodných ľudí, ktorí nie sú zotročení peniazmi. Ak to nedokážeme sami, je práve teraz najpríhodnejší čas, a to sú voľby.

Voľme takých politikov, ktorí budú chcieť mať vôľu uzákoniť zákaz práce v nedeľu. Darmo budeme my, obyčajní otcovia a mamy, vypisovať petície, ak nebude vôľa u našich politikov. Veď vidíte, že naši chlebodarcovia ju nemajú. Preto buďme veľmi rozvážni a svojím hlasom bojujme za seba a svoje rodiny.

Pretože nemáme nič hodnotnejšie, ako sú oni. Naši manželia, manželky a deti.

A čas, ktorý sa nám už nikdy nevráti.

Prosím vás, nepremárnime šancu, ktorá sa nám práve naskytuje, lebo ak to neurobíme my sami, nik iný to za nás neurobí.

Naše rodiny nám za to stoja! Raz sa nám za to celkom určite poďakujú.

 

obrázok: google

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Evka, výstižné, vďaka. Kiež by si naši poslanci uvedomili, ako trpia rodiny, zvlášť deti, keď chýba otec i mama počas sviatočných dní a chýba tak krása a dobro spoločne prežitých chvíľ.
Spojme sa v modlitbách a buďme vytrvalí.
Отправлено в 02.03.16 10:54.