« Назад

Veríme v Ježiša Krista?

Veríme v Ježiša Krista?

Aké šťastie máme dnes, že žijeme v tejto dobe, dobe po Ježišovi Kristovi. Prečo? Lebo všetko nám už bolo zvestované. Starozákonní ľudia očakávali Mesiáša, možno sa aj báli, že jeho Narodenie premeškajú. Keď sa narodil, zasa nechceli uveriť, že On je ten Pravý. Ak by sme žili v Ježišovej dobe, možno my by sme boli tí, čo naňho kričali: Ukrižuj, ukrižuj ho! A potom ho bohato častovali svojimi pľuvancami, palicami, nadávkami, posmeškami, postrkovaním, ba možno boli by sme to my sami, čo by sme ho pribíjali na Kríž Vykúpenia.

Bože môj, Otecko! Ale ty si nás uchránil od tohoto všetkého, a dal si sa nám narodiť dnes.

Dnes, kedy je už naše Vykúpenie dokončené, a nám stačí iba UVERIŤ v tvojho Syna Ježiša Krista, že On tu bol naozaj pred dvetisíc rokmi, že nás tak miloval, že za nás položil svoj život, a že nám pripravil miesto v nebi.

Ale my sa radi pasujeme na tvoje miesto a vydávame sa za teba. Nielenže neveríme v tvojho Syna, ale sami rozhodujeme o živote a o smrti. Zabíjame deti v lonách ich matiek (vraj Herodes bol krutý, a čo sme my?), v miskách spájame dve bunky, aby sa oplodnili, a keď sa spoja, a vznikne nový život, ktorému ty, Bože, vdýchneš dušu, tak ho zamrazíme aj na desiatky rokov, a keď si zmyslíme, tak ho oživíme vložením do tela matky, a tešíme sa, že sme "zrodili" človeka. Ostatné, takto zrodené životy zabijeme, lebo ich nepotrebujeme.
Zabíjame vlastné svedomie aj životy ďalej, a to moderným slovom: eutanázia, aby znela tak noblesne...
V utrpení už ľudia nevidia význam, zmysel, veď vraj tvoj Syn za nás vytrpel všetko, tak prečo by mali trpieť oni?
Chceme všetko mať, všetko vlastniť, zabúdame, že tento svet nám nepatrí...
Že tvoj Syn nám svojou smrťou a slávnym zmŕtvychvstaním vydobyl nebo, o ktorom vieme, že ani ľudské oko nikdy nevidelo, ani ľudské ucho nikdy nepočulo, čo si nám ty, Bože pripravil pre tých, čo ťa milujú...

Bože, drahý môj Milujúci Otecko, ďakujem ti z celého srdca, že si ma nechal narodiť sa do tejto doby, ktorá je tak krásna!
Že nemám biedu, že mám svoj každodenný chlieb, že mám manžela, ktorý ma miluje a ja milujem jeho, že mám deti a dokonca aj detné deti, ktoré nám robia nekonečnú radosť.
Že si nás požehnal na zdraví tela i duše, že máme pokoj, mier a lásku.
Ďakujem ti za Dar Vykúpenia tvojho Syna Ježiša Krista, ktorý nás tak miloval a bol ti tak veľmi poslušný, až na smrť, až na smrť na kríži.
 

Ďakujem ti, že som sa mohla narodiť práve v tejto dobe, a práve tu, na našom malom Slovensku.
Že môžem obdivovať krásy prírody bez vojen a ľudských nešťastí.
Že ťa smiem verejne milovať, ctiť, a nebáť sa, že pre svoju vieru v teba, zomriem.
Uvedomujem si, že žijem v mieri, ktorý nie je všade na zemeguli samozrejmý.
A preto ťa prosím aj za ľudí, ktorí trpia nielen pre tvoje meno, ale aj za svoju biedu, hriechy svoje a svojej vlasti, ale aj celkom nevinne, prosím ťa pre nich za pokoj vo svete a mier.
Prosím ťa, Pane, aby politici a mocnári celého sveta netúžili po moci, ale po blahu a šťastí svojich podriadených, ktorí im z moci ľudu, ale aj tvojej, boli pridelení.
Prosím ťa, Pane, vlej do ľudských sŕdc lásku po tebe, jedinom a pravom Bohu Otcovi, Bohu Synovi, a Bohu Duchu Svätom, aby ti ľudia vzdávali takú chválu a česť, ktorá ti právom patrí.
 
 
obrázok: google
Комментарии