Keď zbadáš, že sa v tomto pozemskom živote zmietaš uprostred víchric a búrok, viac, ako kráčaš po pevnej zemi, a ak nechceš, aby ťa pohltili hlbiny vôd, nespúšťaj svoj zrak z tej žiarivej Hviezdy.

Keď priženú sa vetry pokušení, keď narazíš na bralá utrpení, hľaď na Hviezdu, vzývaj Máriu.

Keď tebou zmietajú sa vlny pýchy, ctibažnosti, ohovárania, nenávisti a možno aj závisti, hľaď na Hviezdu, vzývaj Máriu.

Keď loďkou tvojej duše otriasa sa hnev, lakomosť, či nečistota, hľaď na Hviezdu, vzývaj Máriu.

Keď ťa tlačí množstvo hriechov, trápia výčitky svedomia, keď ťa desí predstava Božieho súdu, keď sa ťa zmocňuje smútok a zúfalstvo, hľaď na Hviezdu, vzývaj Máriu.

V nebezpečenstvách, v úzkostiach, v pochybnostiach, hľaď na Hviezdu, vzývaj Máriu.

Jej meno nech nezíde z tvojich úst, nech nevymizne z tvojho srdca. A aby si získal podporu jej príhovoru, nezabúdaj na príklad jej života.

Nasleduj ju a nezablúdiš. Pros ju a nezúfaš si. Na ňu mysli a nikdy sa nezmýliš. Jej sa drž a nikdy nepadneš. Pod jej ochranou nebudeš poznať strach. Keď ťa bude ona viesť, neunavíš sa. Keď ti bude ona milostivá, dosiahneš cieľ. A tak na sebe samom skúsiš, ako správne evanjelista hovorí:

„A meno Panny bolo Mária.“

Sv. Bernard z Clairveaux – Homília ku cti Najsvätejšej Panny Márie (z knihy Antonio Socci - CATERINA)