Myslíte si, že Boh vás miluje, pretože sa modlite? Alebo preto, že dáte viac do zvončeka ako ostatní? Alebo preto, že nosíte habit či reverendu? Aj vy patríte medzi tých, ktorí prichádzajú za kňazmi a rehoľnými sestrami a hovoríte im: "Pomodli sa, tebe to ide lepšie. Skôr ťa ten Pán Boh vypočuje.... ?" Ja si to vôbec nemyslím... pretože ak mu o niečo ide, tak potom sa to volá: ľudská závislosť na Láskavom Bohu... a tá je meraná rovnako pre každého... Aby sme sa dostali do jeho meracieho systému, snáď nám pomôže aj táto modlitbová báseň
   
  Pane, 
  prosím ťa
  vezmi si moju dokonalosť.
  Moje predstavy 
  o svätosti,
  o poslaní, 
  ktoré si mi zveril.
   
  Vezmi si moju predstavu 
  o modlitbe,
  o čase, 
  ktorý mám venovať tebe.
  O minútach meditácie,
  adorácie,
  či klaňania sa,
  o tom, 
  že čas s tebou
  prináša
  iba pokoj,
  radosť 
  a lásku.
   
  Vezmi si všetko.
  A posilňuj ma na púšti
  uprostred ľudí,
   v hluku autostrády.
   
  Bojuj o mňa,
  vo chvíli, 
  keď sa stávam zbehom. 
  Keď balím zbrane a utekám
  do svojho vnútra.
   
  Hoď mi záchranné koleso,
  keď sa topím
  v hrdej tvrdosti,
  v neodpustení,
  vo víre vlastnej pravdy,
  či nevyznaných hriechov.
   
  A daj....
  aby som uverila...
  aby som prijala....
  aby som aspoň
  cez kľúčovú dierku
  vpustila závan 
  dôverných slov,
  napchatých pod tvrdou podlahou
  skúseností so životom.
   
  Zašepkaj mi znova:
  "Milujem ťa,
  ale nie pre čas, 
  ktorý tráviš so mnou,
  ani pre slová, 
  ktoré venuješ svojim blížnym,
  či pre púte, ktoré absolvuješ
  alebo pre skutky, 
  ktorými rozdávaš milosrdenstvo."
   
  Pane,
  vezmi si všetko
  a zlom moju chuť
  „páčiť sa ti,“
  spáľ moju nádej,
  že ti môžem 
  „niečo dať“
  čo si mi ty 
  nedal skôr.
  Pochovaj moje túžby,
  vykonať  niečo pre teba,
  čo na čo by som sama 
  mala dostatok síl.
   
  A urob to, 
  po čom túžiš.
  Vykop vo mne to,
  čo drieme
  v najhlbších
  hlbinách
  hlbokého srdca,
  ktoré si kedysi stvoril.
  A nepozeraj na to,
  že si nechcem pamätať
  tento kalendárny deň.
   
  Bolo to...
  deväť mesiacov pred mojich narodením.
  A to 
  čo sa stalo potom,
  ma z času na čas bolí...
   
  Preto ťa prosím.
  Vykop a objím 
  hlbokú bezmocnosť
  a naplň ju svojou mocou.
   
  Bezmocnou mocou,
  pretože ty 
  nepotrebuješ moje skutky,
   aby si ma miloval.
  Nepotrebuješ ani moje modlitby,
  aby si sa na mňa usmieval.
  Nepotrebuješ ani jedno moje slovo,
  aby si sa ma dotýkal....
   
  Jediné čo potrebuješ,
  po čom túžiš
  je moja duša,
  moje srdce...
   
  Pane,
  viem ,
  že je objímané
  a milované.
  nie pre môj vzťah k tebe,
  ale pre chvíľu, keď si ma stvoril
  a povedal si: „Buď človek.“
   
  Nie dokonalý,
  nie vždy dobrý,
  nie vždy poslušný...
  Iba človek.
   
  Pane strhni z môjho života
  šaty dokonalosti
  a vlastných predstáv.
  Nechaj mi iba tie tvoje.
  šaty, 
  cez ktoré sa dotýkaš človečenstva.
   
  Bdej nado mnou,
  aby som nehojdala svoje srdce
  na lanách spokojnosti,
  ale aby som ťa hľadala
  aj v tme, 
  aj v bolesti...
   
  Nedovoľ, 
  aby som
  zaspala na konári
  vlastnej spokojnosti.
  Veď ak príde tvoj Vietor,
  sfúkne ma ako páperie...
   
  Pane,
  nech som závislá
   
  Závislá. 
  Iba na tebe.