Mám osobnú skúsenosť so Svätojakubskou cestou po Slovensku. Absolvoval som niektoré úseky pešo sám a na bicykli so synom. Odporúčam trasu ako duchovnú obnovu. Cesta v samote v lone Božej prírody, na silných duchovných miestach vo významných kostoloch a v tichej modlitbe, čiže v blízkosti Ježiša ukazuje v hĺbke srdca mnohé bludné cesty v živote, mnohé hnisavé rany, mnoho neporiadku. Boh to dáva do poriadku, uzdravuje. Ježiš nám počas púte ukazuje ako nájsť správnu cestu životom. Cesta začína v Košiciach a prvá etapa končí v Levoči.

V ostatných troch rokoch som absolvoval niektoré úseky Svätojakubskej cesty po Slovensku. Cesta po Slovensku začína v Košiciach. Vedie cez Gelnicu, Krompachy, Spišské Podhradie, Levoču, Kežmarok, Poprad, Važec, Čierny Váh, Liptovský Hrádok, Partizánsku Ľupču, Donovaly, Staré Hory, Banskú Bystricu, Zvolen, Banskú Štiavnicu, Novú Baňu, Hronský Beňadik, Topoľčianky, Drážovce, Nitru, Sereď, Trnavu, Červený kameň, Pezinok, Marianku a končí v Bratislave na hranici s Rakúskom, kde sa dá pokračovať až do Santiaga de Compostela.

Prvý úsek vedie z Košíc cez Slovenské rudohorie na Spiš až do Levoče cez Mariánsku horu. Sto kilometrový úsek je rozdelený do piatich etáp, ktoré vedú väčšinou po turistických cestách mimo rušných ciest ale po bezpečných chodníkoch. Pútnická trasa čiastočne kopíruje lokálne pútnické trasy, ktoré boli stáročia využívané. Pútnik spoznáva cestou rozmanité historické, prírodné a náboženské miesta regiónu Východného Slovenska.

1. Etapy 1. úseku Svätojakubskej cesty

Bolo to začiatkom júla. Pricestoval som do Košíc, plánoval som prejsť pešo na hlavnú púť na Levočskej hore. Cestu som začal pri Katedrále sv. Alžbety. Chrám bol sám objektom pútí zo širokého okolia v období stredoveku. Ľudia prichádzali, aby si uctili relikviu Kristovej krvi. V polovici 14. storočia sa udial v kostole eucharistický zázrak, pri ktorom sa z vyliateho kalicha na korporáli utvoril zo Svätej krvi obraz Kristovej tváre. Pre túto relikviu postavili Kaplnku sv. Michala. Kostol sv. Alžbety okolo roku 1380 vyhorel. Po požiari koncom 14. storočia až do roku 1420 začali stavať nový kostol - Baziliku s piatimi loďami s najvyššou strednou loďou. Ako prvú stavali južnú časť kostola aj s južným portálom s úmyslom umiestniť tu relikviu Svätej krvi. Od roku 1420 do 1440 nová stavebná huta zmenila plány na trojloďový dóm s priečnou loďou v strede hlavnej lode. Portály vyzdobili sochami a reliéfmi podľa vzoru Prahy a Krakova. Do budovaného kostola prúdili pútnici cez honosný severný portál s mnohými náboženskými symbolmi. Priečnou loďou prešli až k dvojitému schodisku a ním hore na južný chór, kde sa nachádzal nádherný relikviár so Svätou krvou. Schodiskom a južným portálom pútnici opustili chrám.

2. Severný vstup do Katedrály sv. Alžbety, kade vchádzali pútnici, a bočná loď s chórom, kde bola Relikvia Kristovej krvi.

3. Katedrála sv. Alžbety s južným portálom, ktorým odchádzali pútnici.

Z centra Košíc som vyrazil až okolo štvrtej. Bolo to už dosť neskoro, tak som si vybral skratku na Horný Bankov cez starú magnezitovú baňu. Tade sa však nedalo prejsť, pre ohradenie pozemku. Pamätal som si, že pred 40 rokmi sa tade dalo prejsť. Zvolil som inú trasu chodníkom popri plote Botanickej záhrady až som sa dostal do starého úpravárenského závodu so zbytkami chrómovej rudy na výrobu žiaruvzdorných tehál. Cez záhradkársku osadu som prešiel ku kaplnke na Hornom Bankove a tu som si vydýchol a ďakoval Bohu, že som prešiel túto „skratku“.

4. Svätojakubská cesta lesom po hrebeni Slovenského rudohoria

S Ježišovou modlitbou na perách, v mysli a často i v srdci som pokračoval po červenej značke Cesty hrdinov SNP a po fialovými mušľami značenej Svätojakubskej ceste. Rýchlo som stúpal lesom po hrebeni Slovenského rudohoria, aby som do tmy stihol objednaný nocľah na horskej chate Lajoška. Míňal som lyžiarske stredisko Jahodná a za prítmia som dorazil do chaty, čo bolo z centra Košíc cca 20 km.

5. Chata Lajoška večer

Príjemní chatár s manželkou mi ráno urobili praženicu a dobrý čaj. V chate boli ľudia, ktorí absolvovali jednu z etáp svojej cesty po stopách hrdinov SNP. Každoročne vykonajú nejakú časť. Vyrazil som po siedmej oddýchnutý a posilnený na dlhú cestu. Tešil som sa na najbližší cieľ Kojšovskú hoľu (1246 m n. m.) – výrazný výhľadový a v tejto časti Slovenského rudohoria najvyšší kopec. Z viacerých miest cesty som v diaľke videl vrchol kopca ale približoval sa pomaly pre moju netrpezlivosť.

6. Vrchol Kojšovskej hole sa blíži

Na sedle pod vrcholom pri kríži som zhodil dosť ťažký batoh. Zveril som ho pod Božiu ochranu a hodil som ho do húštiny. Za 20 minút som vybehol na vrchol. Vďaka za krásny výhľad na okolie Prešova, Slanské vrchy, Košice, kotlinu siahajúcu do Maďarska a Slovenský kras. Ďakoval som Bohu, že mi strážil batoh.

7. Kojšovská hoľa a výhľad z nej smerom na Košice

Popri chate Erika som pokračoval po hrebeni. Zamyslení som dvakrát prehliadol odbočku, tak som si cestu predĺžil. Tak je to v živote, že sa motáme, keď stratíme Pána z dohľadu. Moderná technika mi veľmi pomáhala. Mám v mobile mapy.cz. Keď chcem vedieť, kde sa na mape nachádzam, tak zapnem „mobilné dáta“ a „polohu“ a za krátky čas sa na mape objaví krúžok polohy. Nerobím to často, aby mi vydržala batéria. Aj preto, aby som sa cvičil v sledovaní polohy na mape podľa tvaru terénu. Kochal som sa pohľadmi z hrebeňa Rudohoria do dolín a na vzdialené vrcholy. Vo veľkej diaľke sa v tmavozelenej lesnej krajine vynorili mestá Prakovce a potom Gelnica. Bola to „nekonečná cesta“ do Gelnice. Málo pitia, veľké teplo.

8. Divoký vzhľad hrebeňa Slovenského rudohoria s obcami Prakovce a Helcmanovce v doline

Míňal som skupinu rómskych robotníkov, ktorí stavali v lese plot. Pýtali sa ma, či sa nebojím medveďov. Snažil som sa odháňať strach vzbudzovaním si dôvery v Boha, že sa o mňa stará. Nie je to ľahkovážnosť, lebo som cítil, že sa nám vydať na túto cestu a učiť sa Bohu dôverovať. A konečne historický kamenný most na okraji Gelnice. 14:15. Obchod. Pitie. Zmrzlina. Po oddychu sa mi podarilo dostať do zaujímavého gotického kostola, ktorý je najväčší v Rožňavskej diecéze. Bola to Božia prozreteľnosť, lebo pri minulej návšteve Gelnice bol kostol zavretý. Tentokrát nejakí muž a žena v kostole riešili asi sobáš s pánom farárom, tak som sa na chvíľu prešmykol dnu. Zaujal ma úžasný gotický portál z červenohnedého pieskovca, ktorý bol dlho neznámy, zamurovaný.

9. Krásny presvetlený interiér gotického kostola v Gelnici.

Pokračoval som stúpaním do kopca medzi Gelnicou a Krompachmi. Míňal som staré bane a pramene v blízkosti sedla medzi dvomi mestami. Po ťažkom výstupe v teple som sa púšťal po ceste lúkami ku kostolu v Gelnici. Mal som pred sebou úlohu zohnať si ubytovanie. Konečne som veľmi unavený po siedmej dorazil ku kostolu.

10. Už zostáva zísť „len“ túto lúku a som pri kostole v Krompachoch

Pri kostole bolo zhromaždených veľa ľudí, dnu prebiehala svätá omša. Pýtal som sa starších ľudí, či vedia o nejakom ubytovaní. Dvaja páni mi povedali, aby som počkal do konca svätej omše a oni mi povedia. Veľmi unavený som ďakoval Bohu za šťastnú cestu. Po svätej omši ma zaviedli k „šéfovi“ Marcelovi a ten súhlasil. Pán sa postaral. Naďabil som na pútnikov z obce Poľov pri Košiciach, ktorí každoročne tri dni putujú pešo do Levoče na púť. V Krompachoch mali druhý nocľah v telocvični školy. Pozvali ma i na večeru a raňajky na farskom dvore. Pohostenie im každoročne pripravujú miestne farníčky.

11. Výprava pútnikov z Poľova ráno na farskom dvore v Krompachoch

12. Tretí deň cesty na Levočskú horu

Na druhý deň mi ponúkli, že mi môže na Levočskú horu odviesť časť batožiny sprievodným vozidlom. To som veľmi privítal. S modlitbami a piesňami sme spolu vyrazili do Levoče asi o pol siedmej. V obci Kolinovce som sa odpojil od odhodlaných pútnikov, lebo išli inou cestou na Levočskú horu. Pokračoval som Svätojakubskou cestou. Cez úzku zalesnenú dolinu som sa mal dostať po dvoch kilometroch stúpania do obce Kaľava. Trvalo mi to však takmer hodinu pre rôzne peripetie. Pováľané stromy, zle značená turistická cesta, a preto som zablúdil. Podľa zistenej polohy na mobile som zišiel z odporúčanej trasy a dostal som sa na lesnú cestu. Tá však za chvíľu skončila, tak som musel ísť cez mokré lúky s vysokou trávou obťažkanou rosou. Za chvíľu som bol mokrý až nad kolená. Chvála Bohu bolo leto. Vyžmýkal som ponožky a pokračoval som po asfaltke.

13. Cesta je zarúbaná - Pán dáva silu prekonávať prekážky.

14. Vojkovce učupené na úpätí pohoria Branisko – cesta smeruje rovno ku kruhovému kostolu.

15. Dedinka Žehra s nádherným stredovekým kostolíkom pod plošinou Dreveníka a v pozadí Spišský hrad.

Nasledovala krásna cesta cez spišské polia a dedinky. Vojkovce, Slatvina, Olšavka. Pookrial som v miestnych kostoloch. Objavil sa krásny výhľad na Žehru a za ňou Dreveník a Spišský hrad. Už som mal len trochu vody. V Žehre vodovod na námestí nefungoval ani obchod nebol otvorený. O smäde som sa prešplhal cez najväčšiu travertínovú kopu na Slovensku Dreveník. Pripomenulo mi to moje viaceré túry v tomto teréne, lebo som odborne spracovával travertíny Slovenska. V Spišskom Podhradí a Spišskej Kapitule som bol okolo poludnia. Doplnil som zásobu vody. Poďakoval som sa Bohu pri románskej Katedrále sv. Martina, centre Spišskej diecézy. Cez Spišský Jeruzalem som pokračoval ďalej.

16. Pohľad spod Spišského hradu na Spišskú kapitulu a Spišské Podhradie.

Čo to je za pomenovanie? Jeruzalem na Spiši? Je to najstaršia kalvária na Slovensku. Jej výstavba prebiehala v rokoch 1666 – 1675. Do kalvárie spadá časť územia Spišskej Kapituly, ďalej nadväzujúca travertínová plošina Pažica, travertínová kopa Sivá Brada a dnes už zaniknutá lokalita Rybníky pri obci Jablonov. Hlavnými súčasťami kalvárie boli Katedrála sv. Martina ako Večeradlo, Kaplnka sv. Rozálie ako Herodesov palác, Kaplnka sv. Františka Xaverského ako sídlo Piláta v rímskej pevnosti, Kaplnka Svätého Kríža na Sivej Brade ako Golgota – miesto ukrižovania Ježiša Krista a zároveň Svätý hrob. V kaplnke niekedy vychádzal prameň, čo je symbolika životodarnej Kristovej obeti. Obvod travertínovej plošiny Pažica, ktorá svojimi rozmermi a tvarom pripomína staré mesto Jeruzalem, obkolesuje sedem božích múk, ktoré symbolicky reprezentujú hradby Jeruzalema. V súčasnosti nejestvujúca lokalita Rybníky pri blízkej obci Jablonov kedysi reprezentovala Getsemanskú záhradu.

17. Pohľad na „večeradlo“ Katedrálu sv. Martina v Spišskej Kapitule a na Spišský hrad

Cesta cez Jeruzalem sa popri Spišskom salaši zvrtla do obce Jablonov, kde bývala Getsemanská záhrada. Čakalo ma stúpanie v letnom teple na hrebeň Levočských vrchov. Kým cesta viedla aspoň čiastočne zalesnenou krajinou, bol často príjemný tieň. Najhorší úsek bolo stúpanie do obce Pavľany asi 150 výškových metrov v slnečnej páľave, bolo to okolo hodiny Božieho milosrdenstva. Kúsok nad obcou začínal krásny úsek po náhornej plošine – lesíky, polia a lúky.

18. Kráľová hoľa a Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore v strede

O 18:40 som sa stretol s bratmi z Poľova pri sprievodnom aute na parkovisku pri Mariánskej hore. Našiel som si výborné miesto blízko vonkajšieho oltára. Na základe poučenia z predošlého roka som si karimatku rozložil na rovnej ploche, nie na svahu. Po náročnej ale duchovne bohatej noci som etapu Svätojakubskej cesty dovŕšil na ďalší deň v Chráme sv. Jakuba, ako v dôležitom míľniku Svätojakubskej cesty. Bohu vďaka!

19. Nočný duchovný program na hlavnej púti na Levočskej hore

20. Levoča s Chrámom sv. Jakuba zo svahu Mariánskej hory

„Pane, veď ma na tejto ceste. Nech sú moje kroky pevné, moje srdce pokorné a moje oči schopné vidieť tvoju prítomnosť na každom mieste a v každom človeku, ktorého stretnem. Daj mi silu pokračovať, vďačnosť učiť sa a vieru dôverovať tvojej vôli. Amen.“

Modlitba pútnika zo španielčiny

Svätojakubská cesta na Slovensku. Najkrajší spôsob ako spoznať... https://www.caminodesantiago.sk/