« Späť

Nie sme sami.

 

   Keď si človek uvedomí, že je v rozhodovaní ponechaný sám na seba, začína sa cítiť osamotený a narážať  na svoje hranice a neschopnosť. Vedomie vlastných hraníc narúša jeho vnútorný pokoj. Keď porovná to, čo je dosiahnuteľné, s tým, čo možné nie je, začína sa cítiť stiesnene a napĺňa ho nepokoj. A táto nespokojnosť ho vrhá na cestu hľadania stále nových ciest a naráža na nové hranice. Osamotenosť a prázdnota sú tu dva hlavné korene, z ktorých sa rodí egoizmus. On premieňa človeka na bytie ešte nekonečne viac osamotené a smutné, uzavreté do zámku s obrannými vežami. Človek sa  stáva väzňom, samotárom, potrebuje vysloboditeľa.                                                                                                                                                                                                                                                                                      Na pocit prázdnoty a samoty Boh a Biblia odpovedajú: „ Neboj sa, ja som s tebou! Neopustím ťa, budem s tebou! Neboj sa! Nezúfaj, pretože ja som s tebou. A preto kamkoľvek pôjdeš, dôveruj mi!“ Ježiš ešte viac zdôrazňuje Otcovu starostlivosť, a hovorí nám veci nesmierne povzbudivé. Zvestuje nám, že Božie meno je Otec. Jeho milosrdenstvo je neporovnateľne väčšie ako naše hriechy a Jeho láskavá blízkosť  nepomerne väčšia ako naša samota.                                                                                                                                                                                                                                                                                       Ale nestačí mať len Otca. V živote má každý svojho otca a matku, lepšie povedané svoju matku a otca. Každý z nás si uchováva  nezabudnuteľnú  spomienku na tú, ktorá bola pre nás nežnosťou, istotou a útechou. Ježiš nás zjednotil  s Otcom a zároveň nám daroval aj Matku. Koľkými prejavmi sa k nám približuje počas života. Ona nám pomáha povzniesť ducha a dodáva odvahu žiť. Trpí s tými, ktorí trpia, raduje s tými, ktorí  sa radujú, stojí pri tých, ktorí odchádzajú.                                                                                                                                                              Je našou istotou, potechou i pevnosťou.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Ďakujem za príspevok o Márii, veľmi ma potešil!
Odoslané 29.1.2013 19:17.
Odoslané 29.1.2013 21:34 ako reakcia na Eva Vráblová.
Úžasné veci koná Boh cez Máriu!!!
Kapitán ponorky píše: Deň sa začínal pokojne. More bolo tiché, po nepriateľovi ani stopy. Odrazu zazvonil poplachový zvonček. Veliteľ kričí:“ ponoriť sa, nepriateľ na dohľad!“ Zakrátko začnú padať prvé hlbinné bomby. Sme v pohotovosti. S vážnymi a bledými tvárami čakáme na prvý zásah. Každý vie, že by to bol náš koniec. Počúvame dunenie detonácii. Ponorka rýchlo pláva pod vodou. Heins oproti mne odrazu vytiahne ruženec z vrecka. Modlí sa. Je to po prvý raz, čo sa niektorý z nás pred ostatnými modlí... a nikto sa nesmeje! „ Heins, daj mi jeden desiatok, ja som katolík“. Bolo to zvláštne: svalnatá mužská ruka sa načahuje za desiatkom ruženca. Odtrhne mu ho a podá. Vonku ďalej zúri boj. „ Daj aj mne desiatok!“ . „ Aj mne“. Heins má len jeden desiatok a krížik v ruke. Päť mužov sa modlí... a nikto sa im neposmieva.“ Ty,, daj mi krížik, ja som evanjelik“. Heins mu dá krížik. Na pár minút sme zabudli, že vonku zúri boj. Asi po hodine sa nám podarilo nepriateľovi uniknúť.
Odoslané 30.1.2013 12:48 ako reakcia na Eva Vráblová.