Raz sa pýtali pápežského fotografa Artura Mariho, kde by našiel Jána Pavla II., keby náhle vstúpil do jeho bytu. Možnosti sú dve – odpovedal fotograf. - Alebo v kancelárii pri stole, alebo v kaplnke pri kľakadle. Pápež sa modlil všade - hovorí v rozhovore Arturo Mari. Sediac na stoličke, keď odpočíval. Modlil sa, keď niekto umrel, či to bol priateľ, či obeť atentátu alebo nehody. Modlil sa, keď kdesi vypukla vojna. Keď dostal zlé správy, alebo mal nejaký problém, okamžite išiel do kaplnky a modlil sa tak dlho až našiel riešenie. Vo Vilniuse šesť hodín kľačal na kľakadle. A stalo sa , že strávil celé noci v modlitbe. Bez chvíľky spánku. Keď sa pápež modlil, zdalo sa, akoby ani nebol prítomný, akoby sa nedotýkal zeme.

Kríže Jána Pavla II.

Prvý kríž: Smrť najbližších

Bol apríl. Lolek - tak volali malého Karola Wojtylu - končil tretiu triedu základnej školy. Nemal ešte ani 9 rokov. Jedného dňa sa vracal zo školy. Pri bráne ich domu za kostolom vo Wadoviciach, pri wadovickom trhu, čakala suseda. Tvoja mama zomrela - povedala priamo.

Tri roky neskôr prišla druhá smrť. Zomrel jeho starší brat Edmund, ktorý bol lekár. V nemocnici sa nakazil na vtedy nevyliečiteľný šarlach. Dvanásťročný Lolek zostal len s otcom. Po maturite sa presťahovali do Krakova. Ten čas prežívali spoločne.

O deväť rokov neskôr zomrel Karolovi aj otec. Posledný z najbližšej rodiny. Karol mal vtedy 21 rokov.

Druhý kríž: Tajné štúdium

Druhá svetová vojna pretrhla vysnívané polonistické štúdium na Jagelonskej univerzite. Karol Wojtyla sa bál, že ho Nemci odvlečú na nútené práce. Začal tak pracovať v kameňolome na Zakrzowke. Mal veľa času na premýšľanie o svojom živote. A o rok neskôr sa rozhodol, že predsa len chce byť kňazom. Vybral sa na Františkánsku 3 do rezidencie krakovských biskupov a poprosil o prijatie do seminára. Počas dňa naďalej pracoval ako robotník. A po práci študoval v tajnom – podzemnom teologickom seminári, ktorý založil kardinál Sapieha. Seminaristom v každej chvíli hrozila smrť. Preto sa museli učiť doma a k profesorom chodili iba na skúšky. Nebolo to vtedy jednoduché. Nemci, ktorí vtrhli do Poľska 1. 9. 1939, majú svoje zlé plány dobre premyslené. Mnohých odvliekli do koncentráku, kde zahynuli. Keď sa rozvinulo povstanie vo Varšave, Nemci v Krakove ešte viac sprísnili režim. Arcibiskup Sapieha vzal k sebe svojich študentov bohoslovia. Bývali u neho. On sám bol organizátorom  mnohých akcií oproti Nemcom. Karol Wojtyla roznášal protinemecké letáky. Karola 29. 2. 1944 zrazilo nemecké auto. Karol bol v bezvedomí. Dostal sa do nemocnice, kde strávil dva týždne. V tom, že prežil túto nehodu, videl Božie znamenie a potvrdenie stať sa kňazom. Nemci mu nikdy neprišli na stopu, že tajne študuje posvätnú teológiu. Ak by to zistili, Karol by to neprežil. Ale je tu ešte iná moc, ktorá usmerňovala jeho život – Božia prozreteľnosť.

Tretí kríž: Pápež z Poľska

Koncom septembra 1978 náhle zomrel pápež Ján Pavol I., ktorý bol pápežom len jeden mesiac - tridsaťtri dní. Kardináli, zaskočení touto udalosťou, mali vybrať jeho nástupcu. Čoraz častejšie si mysleli, že pápežom nemusí byť Talian tak, ako dovtedy. Za posledných 455 rokov boli v tejto službe len pápeži talianskej národnosti. 16. októbra 1978 hlasovali znova. Keď skončili, kardinál Wojtyla na chvíľu ukryl svoju tvár do svojich dlaní. Hlasy boli spočítané. Požadovaný počet hlasov získal kardinál z Poľska. – Prijímaš? – pýtali sa kardinála Wojtylu. – Prijímam. – Kardinál vedel, že začína nový, ťažký život. Ďaleko od milovaného Krakova, Poľska i priateľov. Ale voľbu prijal. Poslušný Pánu Bohu i Cirkvi.

Najprenikavejší komentár snáď napísal André Frossard. Zatelefonoval do svojich parížskych novín: „Toto nie je pápež z Poľska, toto je pápež z Galiley.“

Komunisti v Poľsku neboli schopní celých 10 dní toto komentovať. Moskva bola v šoku. Karol Wojtyla – Ján Pavol II. si uvedomoval, aké bremeno mu Pán položil na plecia. Prijíma. V duchu poslušnosti Pánovi a Matke Márii.

Štvrtý kríž - Atentát

Bolo krásne popoludnie 13. mája roku 1981. Začínalo sa stretnutie s pápežom. Dav zídený na Námestí sv. Petra v Ríme pozeral na Bránu zvonov, odkiaľ každú chvíľu mal prísť pápež. Presne o 17,00 hod. sa v nej zjavilo biele auto s otvorenou strechou. Usmiaty Ján Pavol vítal zídených pútnikov. Auto išlo pomaly. Ubehlo 13 minút. Ktosi podal pápežovi malú Sáru. Dieťa vrátil pápež do rúk matky a takmer v tej samej chvíli vyleteli do neba nervózne stovky holubov. Padli dva výstrely. Ali Agca vždy strieľal presne. Pápež trafený do brucha padol do auta. Dav stuhol. Hrozné ticho prerušil rev ambulancie. A potom sa ľudia modlili cez  šesť hodín, do polnoci. Tak dlho, až počuli, že život pápeža je zachránený....

Pápež takmer hneď odpúšťa svojmu vrahovi. Až v dňoch  po atentáte si začína uvedomovať súvislosť s Fatimou. Ako neskôr povie: "Jedna ruka strieľala, druhá viedla guľku." Profesionálny vrah strieľal z bezprostrednej blízkosti. Mieril presne. Obeť nezomrela? Prečo? Nešlo mu to do hlavy. Kardinál  Dziwisz vo svojom Svedectve uvádza, že prvá otázka, ktorú položil Agča pápežovi vo väzení 27. 12. 1983 bola: „ Ako to, že ty žiješ?“ Ján Pavol II. bol touto otázkou zarazený. Kam vedie stopa? Kto si objednal túto vraždu? Komunistické polytbiro? KGB? Pápež z Poľska nebol po vôli komunistickým vodcom. Brežnev nechcel za žiadnu cenu dopustiť návštevu pápeža v rodnom Poľsku v roku 1979. V roku 1980 vznikla Solidarita. Ideový vodca je v Ríme. Treba ho odstrániť. Wyszinski zomiera, Wojtylu sa zbavíme takto. Ale ešte je tu Boh a jeho Matka. Na toto páni zabudli....

Piaty kríž - Vražda kňaza J. Popieluszka

Ján Pavol II. po tretí raz pricestoval ako pápež do rodného Poľska. Bol jún 1987. Nikto neočakával, že pápež navštívi hrob kňaza J. Popieluszka, ktorého tri roky predtým zavraždili komunisti. Polícia určila presný počet osôb, ktoré počas návštevy Jána Pavla II. mohli byť v kostole i okolo kostola sv. Stanislava na Żoliborze, kde sa nachádzal hrob. Pre Sv. Otca bolo pripravené špeciálne kľakadlo. A on ako keby si ho ani nevšimol. Obišiel ho, prekročil hrubú reťaz a kľakol priamo na zem pred hrobkou. S tvárou v dlaniach sa dlho modlil a plakal.......... Tohto kňaza beštiálne zavraždili. Modlil sa v tichosti. Za kňaza Jerzyho  aj za všetkých, čo v otčine pápeža trpeli a hynuli za vieru. Nielen v čase vojny, ale aj v časoch komunizmu. Pohrebom Jerzyho Popieluszka Poľsko pochová strach. Hrob a kostol sa okamžite stanú pútnickým miestom. Pri hrobke otca Popieluzsku sa v roku 1987 modlí aj Svätý otec Ján Pavol II. O desať rokov neskôr je začatý proces Popieluszkovho blahorečenia. 

Šiesty kríž - Ťažké púte, apoštolské cesty

Ján Pavol II. viac ako 100 krát  putoval do rôznych  krajov sveta. Bol prijímaný rôznym spôsobom, ale niektoré apoštolské cesty boli zvlášť ťažké. Napríklad do Nemecka, Rakúska, či Švajčiarska. Proti jeho návšteve protestovali tiež v Holandsku. V Santiago de Chile počas pápežskej sv. omše na štadióne boli pálené pneumatiky a slzný plyn sťažoval pápežovi  modlitbu. V roku 1994 cesta Svätého Otca do Sarajeva, hlavného mesta Bosny a Hercegoviny, bola odvolaná. Bola tam vtedy občianska vojna. Pápež veľmi chcel, aby si svet všimol, ako táto krajina trpí.  O tri roky neskôr dostal povolenie, aby tam mohol putovať. Pred príjazdom pod jedným z mostov polícia objavila 23 mín pripravených na zavraždenie pápeža. A v nedeľu ráno sa ešte prehnala nad mestom snehová búrka. Premrznutý pápež sa triasol zimou, keď slúžil sv. omšu pre desiatky tisíc veriacich.

V polovici deväťdesiatych rokov koloval vo Vatikáne vtip: „ Aký je rozdiel medzi Bohom a Jánom Pavlom II.? Boh je prítomný všade, zatiaľ čo pápež tam už bol.“ Pápež vedel, že jeho snahy o cestovanie po Taliansku aj celom svete, sa stretáva s určitým nesúhlasom. Zareagoval na to už v júni 1980, keď verejne vyhlásil: „ Mnohí vravia, že pápež veľa cestuje, navyše vo veľmi krátkych časových odstupoch. Myslím si, že z ľudského hľadiska majú pravdu. Nás však riadi Božia prozreteľnosť a z času na čas nás povzbudzuje urobiť aj niečo per excessum.“