« Späť

Šelma, ktorej sa zahojila smrteľná rana

Šelma, ktorej sa zahojila smrteľná rana

Maršal Stalin, verím, že Boh je na našej strane. Aspoň ja som urobil všetko pre to, aby bol našim verným spojencom. Winston Churchill A diabol je na mojej strane. Lebo celý svet vie, že diabol je komunista a Boh dozaista dobrý konzervatívec. Josif V. Stalin Teheránska konferencia, november 1943

Po konečnom rozpade Sovietskeho Zväzu a páde komunistického zriadenia si väčšina ľudí vydýchla, a bola rada, že táto strašná ideológia je už za nami. Posolstvo z Fatimy od Panny Márie nám hovorí, že Rusko je potrebné zasvätiť jej Nepoškvrnenému Srdcu, a že o to bude žiadať, v opačnom prípade sa tieto bludy roznesú do celého sveta. Posolstvo hovorí aj to, že nakoniec Svätý Otec Rusko zasvätí. Posolstvo jasne hovorí, že zasvätenie Ruska malo prísť ešte pred 2. svetovou vojnou, teda mala prísť horšia vojna, a Rusko rozšíriť svoje bludy následne do celého sveta. Panna Mária tento prísľub splnila, keď sa v roku 1929 zjavila v kláštore sestre Lucii a povedala jej: "Prišla chvíla, ked Boh žiada, aby Svätý Otec v spojení so všetkými biskupmi sveta urobil zasvätenie Ruska môjmu Nepoškvrnenému Srdcu. Cez tento prostriedok sľubuje, že zachráni Rusko." K zasväteniu však nedošlo, a pôvodné posolstvo aj hovorí, že k tomu nedôjde. Preto hovorí, že nakoniec Svätý Otec to Rusko zasvätí, ono sa obráti, a bude dopriate svetu obdobie mieru. Teda nakoniec, ale nie vtedy, keď o to Panna Mária bude žiadať. Posolstvo sa ďalej jasne zmieňuje o obrátenom Rusku, a o období mieru, lenže nie trvalom mieri. Toto všetko je obsiahnuté v druhej časti Fatimského posolstva. Rusko napokon skutočne bolo zasvätené, a Sovietsky Zväz sa rozpadol spoločne s ideológiou Leninového marxizmu. Nebolo však zasvätené v čase, keď sa tak malo stať, a tak sa vyplnilo to, čo v ňom bolo napísané. Bola 2. svetová vojna a bludy Ruska sa rozšírili do celého sveta.

V roku 1923 totižto vo Frankfurte nad Mohanom vznikol Ústav pre sociálny výskum pod vedením Maxa Horkheimera, ktorý vypracoval systém kultúrneho marxizmu systémom tzv. Kritickej teórie založenej na Marxovi a Freudovi. Tento systém sa značne rozšíril v USA po roku 1960. Dôraz sa v ňom kladie na kultúru, a tak začína antropologická revolúcia. Kým pôvodný marxizmus sa zakladal na kritike ekonomiky kapitalizmu, tento na kritike kultúry. A tak šelme, ktorá mala smrteľnú ranu, a slúžila drakovi, sa tá smrteľná rana zahojila. Nám nastalo obdobie mieru. Lenže dnes sa na nás tlačí zo Západu tá istá ideológia, prepracovaná, a začala narážať aj na obrátené Rusko. Ale aby ste nevraveli, že píšem od veci, tak vám uvediem niektoré body z Manifestu Komunistickej strany. Vyšiel prvykrát v roku 1848, a napísali ho Karl Marx a Friedrich Engels:

Zrušenie rodiny! Aj najkrajnejší radikáli sa pohoršujú nad týmto hanebným úmyslom komunistov. Na čom je založená terajšia buržoázna rodina? Na kapitáli, na súkromnom zisku. Úplne rozvinutá jestvuje len pre buržoáziu jej doplnkom je však vynútený bezrodinný život proletárov a verejná prostitúcia. Pravda, buržoázna rodina zanikne spolu s týmto svojím doplnkom a oboje zmizne so zánikom kapitálu.

Vyčitate nám, že chceme zrušiť vykorisťovanie detí ich rodičmi? Priznávame sa k tomuto zločinu. Vravíte, že chceme zrušiť najnežnejšie vzťahy medzi ľuďmi, keďže mienime nahradiť domácu výchovu spoločenskou. A či nie je aj vaša výchova určovaná spoločnosťou? Nie je určovaná spoločenskými vzťahmi, v ktorých vychovávate, priamym či nepriamym zasahovaním spoločnosti, zasahovaním prostredníctvom školy atď.? Komunisti si nevymýšľajú vplyv spoločnosti na výchovu; menia iba ráz výchovy, vymaňujú výchovu spod vplyvu panujúcej triedy.

Buržoázne povedačky o rodine a výchove, o nežnom vzťahu medzi rodičmi a deťmi sú tým odpornejšie, čím väčšmi sa rozvojom veľkopriemyslu trhajú všetky rodinné zväzky proletárov a čím väčšmi sa deti menia na obyčajné obchodné články a pracovné nástroje.

 

Ale vy, komunisti, chcete zaviesť taký poriadok, že ženy budú spoločné, zborove kričí na nás celá buržoázia. Buržoázia vidí vo svojej žene iba výrobný nástroj. Počuje, že výrobné nástroje sa majú používať spoločne, a nevie si, pravdaže, predstaviť nič iné len to, že rovnaký údel postihne aj ženy.

Netuší, že ide práve o zrušenie postavenia ženy iba ako výrobného nástroja. Ostatne nie je nič smiešnejšie ako mravnosťou prekypujúce zdesenie našich buržuov nad domnelým oficiálnym spoločenstvom žien u komunistov. Komunisti nemusia zavádzať spoločenstvo žien ono jestvovalo takmer vždy. Naši buržuovia, ktorým nestačí, že majú k dispozícii ženy a dcéry svojich proletárov o oficiálnej prostitúcii ani nehovoriac, s najväčším potešením si navzájom zvádzajú manželky.

Komunistom sa ďalej vyčíta, že vraj chcú odstrániť vlasť a národnosť. Robotníci nemajú vlasť. Nemožno im vziať, čo nemajú. Keďže proletariát musí najprv dobyť politické panstvo, pozdvihnúť sa na národnú triedu,[a12] konštituovať sa ako národ je sám ešte národný, čo aj naskrze nie v zmysle buržoáznom. Izolovanie národov a protiklady medzi nimi miznú 'čoraz viac už s rozvojom buržoázie, slobodným obchodom, svetovým trhom rovnorodosťou priemyselnej výroby a životných podmienok ktoré jej zodpovedajú. Panstvo proletariátu tento proces ešte viac urýchli. Spojené úsilie, aspoň civilizovaných krajín, je jednou z prvých podmienok oslobodenia proletariátu. Rovnakou mierou, ako sa bude odstraňovať vykorisťovanie človeka človekom, bude sa odstraňovať aj vykorisťovanie národa národom.

„Lenže,” povedia nám, „idey náboženské, morálne, filozofické, právne atď. sa síce menili v priebehu dejinného vývinu, ale náboženstvo, morálka, filozofia, politika a právo sa pri týchto zmenách vždy udržali. Okrem toho jestvujú večné pravdy, ako sloboda, spravodlivosť atď., ktoré sú spoločné pre všetky stupne vývoja spoločnosti.

Komunizmus však odstraňuje večné pravdy a miesto toho, aby náboženstvo a morálku pretváral, odstraňuje ich, takže odporuje celému doterajšiemu dejinnému vývinu.”

Okrem toho je tam spomenutý aj systém „národných“ teda centrálnych bánk s výhradným monopolom.

Zdajú sa vám tieto veci akosi povedomé v dnešnej spoločnosti? V súčasnosti sme svedkami sekularizmu, multikulturalizmu, politickej korektnosti, sexuálnej revolúcie, feminizmu, genderizmu, dokonca už niekde začali odoberať deti rodičom, teda výchova štátom. Všetky tieto veci majú za cieľ len jedno. Pripraviť ľudí na prichádzajúcu novú totalitu. Horšiu, aká kedy bola.

Šelma, ktorá sa rúha Bohu, a bude jej dovolené zvíťaziť nad svätými. Dostala moc nad každým kmeňom, ľudom, jazykom a národom. Tí, ktorí sa jej nebudú klaňať, teda budú odmietať tento systém, budú prenasledovaní a zabíjaní. Kresťania sú dnes vo svete už viac než kedykoľvek predtým prenasledovaní. Mučeníkov pribúda každým dňom. Doba je taká, že si vynútila dvoch pápežov. Oni sú dve olivy a dva svietniky, čo stoja pred Pánom zeme.

Uverejnený text tretej časti fatimského posolstva nám hovorí o zničenom veľkom meste a smrti Svätého Otca, ako aj mnohých biskupov, kňazov a rehoľníkov.

Potom sa zjaví druhá šelma, vodca, diktátor, antikrist, ktorý si bude vynucovať, aby všetci uznávali tento systém, prvú šelmu, ktorej sa zahojilo zranenie, inakšie zomrú, a prijali jeho znamenie, bez ktorého nikto nebude môcť kupovať ani predávať. Píše sa o ňom ako znaku človeka. Teda antikrist sa nám zjaví ako človek, bude to človek. Rovnako ako Pán Ježiš, Boží syn, bol človekom.

Posolstvo od Panny Márie z Akity nám hovorí a vyzýva na pokánie, modlitbu ruženca za pápeža, biskupov a kňazov. K tomu nás vyzýva aj posolstvo z Fatimy. Hovorí o Božom treste horšom, než bola potopa. Panna Mária nám jasne hovorí, že žijeme v čase posledných dní, pred návratom jej Syna, a to vo viacerých posolstvách. Vnímajme znamenia čias. Pápež Benedikt XVI. v čase keď bol ešte kardinálom sa o Akite vyjadril, že ide o to isté posolstvo ako vo Fatime.

Kto by sa chcel dozvedieť viac o systéme kultúrneho komunizmu, a ako sa postupne implementuje v spoločnosti, tak odporúčam knihy: Vladimír Palko – Levy prichádzajú, Gabriele Kuby – Globálna sexuálna revolúcia, Anthony Browne – Uprk rozumu