blog - slovensky

« Späť

Čo mám robiť?

Čo mám robiť?

Alebo aj: "Čo mi ešte chceš vziať?"

 

Mladík z evanjelia je celkom sympatický. Mladý, čo túži po večnom živote, čo od mladosti zachovával prikázania. Niekto, kto sa možno nikdy neprehrešil voči Zákonu. Dokonalý. A nakoľko sa zdá, túžiaci napredovať. Ak by nechcel rásť, asi by k Ježišovi nepribehol.

Pán ho naozaj pozýva ďalej. Pozýva ho k nadštandartnému radikalizmu, k niečomu, kde zrazu chýbajú alternatívy. Stojí pred výzvou: buď – alebo. Marek nezabudne pripomenúť, že Kristus sa na neho zahľadel s láskou. Jeho pohľad musí byť plný lásky, lebo jedine milovaný dokáže urobiť niečo tak veľké, ako Kristus pozýva. “Choď, predaj všetko, čo máš a rozdaj chudobným... potom príď nasleduj ma.” Naozaj je to požiadavka nad všetky limity.

To preto, leboJežišovi jednoducho nestačí zachovávanie prikázaní. Ktovie. Mladík možno čakal, že Ježiš mu povie: “Super. Tým, že si zachovával prikázania si urobil všetko, si na poriadku a už nemusíš nič.” Omyl. Pred Pánom nikdy nie sme “na poriadku”. Ak sme úprimní voči sebe a voči Bohu, vždy sa nájde niečo, čo sa môže a má vylepšiť. “Čo mám robiť?” je veľmi dobrá a nevyhnutná otázka. Ale ak si ju kladieš, musíš byť pripravený prijať aj odpoveď na ňu.

Mladík je aktívny, hľadá, sníva, pýta sa... Jeho tragédia je však v tom, že neprijíma Pánovu odpoveď. Koľkokrát si sa pýtal, hľadal, prosil...? A keď Pán prehovoril, zrazu si dostal strach, lebo sa ti zdalo, že ti zasa chce vziať všetko, čo si mal.

Spomenul som, že Pánov pohľad je láskavý, plný lásky. A láska nikdy neberie. Nikdy. Ak by toto mladík pochopil, ak by v tej bolesti zo straty neutekal, ale počkal na to, čo Ježiš o chvíľu povie Petrovi, nielenže by nič nestratil, ale získal by omnoho viac, ako mal. Získal by stonásobne viac. Veľký majetok nie je problém. Ale môže sa ním stať, ak si ho ceníš viac ako Boha. Nie slovami, nie ústami. Veľmi konkrétne – ako mladík. Aj on bol plný ideálov večného života, ale pred konkrétnou Ježišovou výzvou zosmutnel a zarmútený odišiel.

Mladík je znamením. Kým neprijmeš, že všetko čím si a čo máš, si a máš od Pána, kým neprijmeš, ako hovorí pápež Benedikt XVI., že Kristus nič neberie a dáva všetko, tvoj život bude len smutným útekom a beznádejným odchodom. Ak ťa Pánova odpoveď zarmucuje, ak v tebe spôsobuje, že v zármutku a beznádeji odchádzaš, to, čo treba zmeniť nie je Pánovo slovo, ale stav tvojho srdca...

Otázka “Čo mám robiť?” nie je zlá. Je veľmi dobrá. No a práve z nej pramení ďalšia: “Si slobodný konať to, čo máš robiť?” Tu spočíva tajomstvo šťastia: byť slobodný opustiť niečo (alebo všetko) pre Ježiša; lebo teraz vieš, že jeho pohľad je plný lásky, že On, nekonečná Láska, na teba hľadí a pozýva ťa konkrétnym gestom ukázať serióznosť tvojej otázky “Čo mám robiť?” Ak miluješ Krista, to, čo opúšťaš nevnímaš ako stratu, ale ako oslobodenie. Aj keď to neznamená, že to nebude bolieť.

Sloboda nie je samozrejmá. Slobodným sa stávaš, lebo sloboda je ovocím múdrosti. Tej najkrajšej múdrosti, ktorou je milovať Boha.

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
"Nebude to ľahké, ale bude to krásne!" povedal pár týždňov po vstupe do rehole môjmu bratovi istý kňaz. Život s Bohom, v ňom a pre neho je krásny. A stojí za to. Bodaj by sme na to nikdy nezabudli.
Odoslané 14.10.2012 19:34.
Krásne zamyslenie, otec Tomáš, vďaka!
Ak aj my prídeme pred Ježiša, k Bohostánku, stíšime sa v modlitbách, upriamime svoj zrak na Neho, a položíme Mu túto istú otázku, aj nám odpovie...vždy! Len či sme pripravení Ho aj vypočuť? Naozaj vložiť do svojho života to, čo chce, aby sme aj skutočne urobili?
Sme ochotní zrieknuť sa toho, čo nás sputnáva pre Všetko - Lásku - Boha ?
Odoslané 14.10.2012 19:52.
veď toto... kým trpíme, dobre je.
Odoslané 14.10.2012 20:43 ako reakcia na Daniela Cerovská.
myslím, že sa mnohí staviame da role toho mladíka a s podobnými otázkami sa obraciame na Ježiša. Musím sa priznať, že niekedy padne aj otázka " A koĺko ešte?"
Odoslané 15.10.2012 7:39.
Preto sa tešme utrpeniu, lebo v ňom živíme lásku.
Odoslané 15.10.2012 7:56 ako reakcia na tomáš kuník.
kým trpíme, dobre je. dobre je.
Odoslané 15.10.2012 10:01 ako reakcia na tomáš kuník.
Tak,aj ja si myslím.Vďaka za článok.
Odoslané 15.10.2012 11:33 ako reakcia na tomáš kuník.
"Mysli na to, že čím viac budeš bojovať, tým viac prejavíš lásku, ktorou miluješ Boha, a tým viac sa budeš radovať so svojím Milovaným v radosti a slasti, ktoré sa nikdy nemôžu skončiť." (dnešná oslávenkyňa, sv. Terézia od Ježiša - objavné v KKC 1821)
Odoslané 15.10.2012 14:02.
to bolo skoro ako od matky Terezy: "Láska musí bolieť. keby nebolela, nebola by láskou."
všetkým vďaka za reakcie emoticon
Odoslané 15.10.2012 20:35 ako reakcia na Anna Václavová.
Ďakujem otec Tomáš !.Zdá sa,mi ako keby ste tieto slová adresovali práve dnes a práve mne.
Dnes som po troch rokoch zatvoril za sebou jedny dvere, aby som otvoril iné, lebo môj Boh to takto chcel. Nevnímal som to ako oslobodenie, skôr ako kríž, smútok, bolesť, odpútať sa od niečoho, čo som mal rád. Vašou úvahou ste ma utešili, a ozaj je to tak , ze ...Kristus nič neberie a dáva všetko...
Odoslané 15.10.2012 22:13.
nech je zvelebené meno Pánovo. Bohu vďaka.
Odoslané 16.10.2012 6:16 ako reakcia na Jozef HORVÁTH.