blog - slovensky

« Späť

Všednosť, adrenalín a sv. Blažej

To bol dnes deň... Prvý piatok, ale bez pôstu, lebo dnes máme vo farnosti slávnosť patróna - sv. Blažej.

Doobeda som spovedal chorých v meste. To je síce mimo farnosti, ale je to služba, ktorá mi je zverená a robím ju rád. Pred poludním som sa vydal na cestu. Bola trošku adrenalínová.

Nevedel som či sa dá prejsť, v meste mi niekto vravel, že hej, niekto, že nie. Vyrazil som. Po chvíli mi volali z farnosti, že s reťazami by sa malo dať, ale nie až ku kostolu...

Tak si vravím - idem ďalej, veď uvidíme, čo Onezimus dokáže. 40cm snehu nemusí byť až taký problém. Reťaze síce nemám, ale keď už niekto prešiel, to dáme...

Trikrát ma trošku šmyklo - v stúpaní v zákrute. Ale s pomocou redukcie a chladnou hlavou som sa dostal... aj zo záveja. Že či som sa pri tom zohrial? :) No, priznám sa bez mučenia - áno.

Onezima som nakoniec nechal pri škole a ku kostolu som sa prešiel - nejaké 2km som zvládol za pol hodinku. Ako v rozprávke... Decká mi vybehli oproti. Keby nemali uši, tak im pol hlavy odpadne ako sa smiali. Stavili sa či prídem. Rina vyhrala. A, bracho, pozdravuje ťa.

Sv. omša - samozrejme po pár spovediach, adorácia (kratučká, lebo už sme sa všetci triasli), svätoblažejské požehnanie... a cesta k autu.

Samozrejme, že trvala takmer hodinu. Bolo sa treba guľovať, hádzať (sa) do snehu a najmä tešiť sa. Veď máme slávnosť.

Postupne sa niektorí odpájali, k autu ma odprevadili šiesti. Jednak si považujú za česť sprevádzať kňaza a dvak nám bolo spolu dobre. Čo na tom, že od kolien dolu sa naša telesná teplota zhodovala s teplotou snehu!?

Keď som nasadol do auta, vyzul som topánky, ponožky sa dali žmýkať. Nevadí. Veď uschnú pri krbe...

Večer mi volal otec biskup. Pred odchodom som mu nevravel, že idem do farnosti. Ušiel som, lebo by ma pravdepodobne vyhlásil za blázna a nikam nepustil. To prvé by mi nevadilo, Nebolo by to prvýkrát a nebol by prvý ani posledný, čo mi to tvrdí. Nehanbím sa za to. To druhé by ma mrzelo. Tak sa ma len spýtal, že či niekto prišiel. Taká radosť povedať, že bolo 13 duší - a z toho 6 miništrantov. Napokon bol spokojný...

Taký krásny odpust :)

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
13 duší to je ako 12 apoštolov + Ježiš!

Aj tak môže vyzerať odpust.
Tá beloba, námaha, risk, stávka či príde kňaz v takých snehových podmienkach.... a radosť, že nesklamal, došiel,odslúžil, že slávili spolu, v radosti na svätej omši, krátkej adorácii i dlhej guľovačkovej a kotrmelcovej ceste k autu...

vernosť aj za cenu bláznovstva

...radosť pre dobrodincov, ktorí sa zaslúžili o Onezima a prispievajú na benzín

...naozaj, stačí mať "pešiaka" v prvej línii a podporovať ho modlitbami, pôstom a milodarmi a aj my sa staneme účastnými na Misiách v ´dalekých blízkych svetoch
Odoslané 4.2.2012 5:20.
13 bolo veriacich, ja som bol 14-ty. nie že by som bol neveriaci emoticon veď aj veriaci sa tešia, keď majú veriaceho farára...
už sa ti podarilo dostať k fotkám?
Odoslané 4.2.2012 8:26 ako reakcia na Otília Ferenčíková.
Odoslané 5.2.2012 20:31 ako reakcia na tomáš kuník.
...doma mi rastie jeden vtipálek, maturuje, ak Boh dá na Hotelovej akadémii, do varenia je totálne ľavý, a hovorí si "nevariaci Tomáš" aj keď sa volá Milan.
emoticon
Odoslané 5.2.2012 20:35 ako reakcia na tomáš kuník.
ja som tomáš variaci emoticon mám síce obmedzený repertoár, ale keď sa mi raz za rok podarí dostať k hrncom, varím rád emoticon možno práve preto...
Odoslané 5.2.2012 20:46 ako reakcia na Otília Ferenčíková.
.... chichichi...šak len machruj, ja ti dám príležitosť navariť, keď dôjdem na vizitáciu. A tiež sa teším, že niečo navarím na oplátku aj ja vo vašej kuchyni.
Odoslané 6.2.2012 17:52 ako reakcia na tomáš kuník.
navarím, čoby nie. ale chcem verejný prísľub, že to zješ emoticon
Odoslané 6.2.2012 20:11 ako reakcia na Otília Ferenčíková.
verejne ( pri)sľubujem, že keď ma Boh dostane nejakým zázrakom k hrncom otca Tomáša, kdekoľvek na zemi alebo v nebi, nielenže to, čo navarí zjem, ale aj hrnce vylížem, tak mi Pán Boh pomáhaj.
otili v.r.
Odoslané 7.2.2012 8:03 ako reakcia na tomáš kuník.
a poumyvate mu aj riady ktorych sa pri vareni vzdy kopu nazbiera? :-)
Odoslané 7.2.2012 22:54 ako reakcia na Otília Ferenčíková.
jasné, poumývam, ale ak ich vylížem, už nebude tak veľa roboty chichichi emoticon
Odoslané 8.2.2012 7:39 ako reakcia na Veronika Florkova.
stalo sa v minulosti, že sme sa s rodinou nachádzali na jednej nemenovanej slovenskej fare... vlastne iba na jej dvore, kde sme parkovali nejaký čas náš obytný karavan, do ktorého sme sa chodili na onen farský dvor rekreovať. Prišli sme často tak, že pán farár ani netušil, že sme nocovali na jeho území... až pred obedom kedy sa z karavanu šírila vôňa vareného jedla, zacítil, život na dvore... a došiel na vizitáciu...
prosil ma, aby som mu navarila niečo v jeho kuchyni na fare, lebo od kedy mu umrela mamička, niečo cez dva roky, si iba zohrieva rozmrazené jedlo, čo mu navarí pani kostolníčka...
Tak som navarila a nie raz, a nebolo podstatné čo to bolo, ale ako to tam rozvoniava....

dokonca aj taký puding


poznajúc príbeh tohto nášho dedinského kńaza- rodinného priateľa, nemám problém variť kdekoľvek, ak to urobí radosť, prinesie cez chuťové poháriky i čuchové vnemy spomienku na drahú mamičku, vynikajúcu kuchárku...a pripraví nás na nikdy nekončiacu hostinu v nebeskej vlasti...
HOWGH
Odoslané 8.2.2012 7:47 ako reakcia na Otília Ferenčíková.
krásne - všetko, krásny blog, krásne prostredie, krásny sviatok 3,2, nádherný som sa vtedy narodila :-) :-)
Odoslané 4.11.2012 16:15.