« Späť

Večer s otcom Caffarelom - 18.1.2017

Večer s otcom Caffarelom - 18.1.2017

„Kresťanské manželstvo vo svetle manželstva Jozefa a Márie“. Duchovná plodnosť- pokračovanie

18.1.2017

Pokračovanie úvahy O. H. Caffarela o téme:

Jozef a Mária hľadiac na to spiace dieťa v ich chudobnom domčeku často rozmýšľali nad jeho neobyčajným osudom. Tak isto kresťanskí rodičia vedia, že každý Kristov brat, aj ich dieťa, je Božím poslom k ľuďom a že mu musia pomôcť uvedomiť si jeho jedinečné povolanie.

Avšak nech pamätajú na to, že nie oni o ňom rozhodujú. Oni majú urobiť len všetko preto, aby ich dieťa, keď príde tá hodina, bolo schopné pochopiť volanie Boha, svojho Otca a odpovedať naň. Niekedy sa im zdajú Božie zámery nepochopiteľné, ale nech sa nečudujú: „jeho cesty nie sú našimi cestami“. Jozef a Mária, ako nám hovorí sv. Lukáš, tiež nepochopili Ježišove slová, ktoré im povedal, keď ho našli po troch dňoch hľadania v chráme: „Nevedeli ste, že mám byť tam kde ide o môjho Otca?“ Dôverovali však Bohu.

Boh, keď zveruje rodičom tak dôležitú úlohu, dáva im  úžasný dar: dovoľuje im mať účasť na jeho otcovskej láske. Áno, skrze rodičov, ktorí milujú svoje dieťa sa rozlieva samotná láska Otca v jeho milovanom Synovi; v ich rodičovskej autorite sa prejavuje jeho autorita; v ich obetavosti - jeho Prozreteľnosť. Avšak pod podmienkou, že stoja pred ním s chudobným a pokorným srdcom, ktoré je otvorené na prijatie jeho darov a na jeho vedenie.

Božia láska neprečiarkuje ľudské city, nezastupuje ich miesto, ale očisťuje ich, oživuje a posilňuje. Skutočne kresťanskí rodičia sú tiež najhlbšie „ľudskí“. A dieťa, ktoré rodičia prijmú s takto otvoreným srdcom a dušou, objavuje a prežíva otcovskú lásku Boha. Samozrejme toto si bude uvedomovať postupne ako bude rásť, ale už teraz sa v ňom skrze rodičovskú nehu rozvíja Božia láska a buduje jeho Božie synovstvo. 

Bezdetné rodiny by tiež mali nájsť veľkú útechu v rozjímaní o nazaretskom tajomstve. Jozef s Máriou na začiatku nemali dieťa, tak ako mnohé manželstvá zo Starého Zákona: Abrahám a Sára, rodičia Samuela, Samsona, Alžbeta a Zachariáš... Neplodnosť bola často znamením, že Boh sám chce zasiahnuť do plodnosti manželov, a že dieťa od neho dostane špeciálnu úlohu. Neplodné manželstvo musí tak ako každé kresťanské manželstvo vedieť a súhlasiť s tým, že je predurčené k tomu, aby skrze neho rástlo Kristovo telo. Nech prijme to, že je „chudobné“, v biblickom slova zmysle – veď či nie je neplodnosť chudobou samej podstaty? Nech svoju dôveru vložia v Boha. Môže sa stať, že budú pozvaní prijať deti, ktoré stratili rodičov. Avšak najskôr si musia manželia položiť otázku, či Boh ich nepredurčuje na to, aby sa iným spôsobom pričiňovali k rastu mystického tela. Je isté, že ich kresťanská láska nebude pozbavená požehnania, ktorým je plodnosť. Stanú sa spolupracovníkmi Boha spôsobom, ktorý niekedy plne nechápu. Len aby sa nezakolísali vo viere a v nádeji: nech sú vytrvalí v modlitbe a nech štedro čerpajú zo sviatosti Eucharistie – hľa, to sú dva pramene duchovnej plodnosti.

Každá kresťanská rodina - bez ohľadu na to, či má deti alebo je bezdetná - dobre vie, že existujú aj iné spôsoby spolupráce s Božím dielom. Najistejší a najhlbší spôsob, hoci najmenej pozorovateľný je otvorenie sa rodiny na to, aby v nej rástlo Božie kráľovstvo. A tu znovu ako úžasná je náuka prúdiaca z Nazareta. Ježiš verejne účinkoval ledva tri roky, ale jeho život v skrytosti trval tridsať rokov. To znamená, že Božie kráľovstvo zázračne rástlo počas týchto tridsiatich rokov medzi týmito troma bytosťami, kde sa už uskutočňovalo dielo vykúpenia.

Zapamätajme si, že každá kresťanská rodina dostáva úlohu, ktorá je predĺžením úlohy, ktorú Boh zveril rodine Jozefa a Márie - je to úloha pričiňovať sa k rastu mystického Kristovho Tela..