« Späť

Sviatok Svätej rodiny

Sviatok Svätej rodiny

Rodina. Ešte nikdy v dejinách ľudstva nebol taký silný tlak na podkopávanie jej základných atribútov  a hodnôt, ktoré rodina v svojej prirodzenej podstate prezentuje. Moderný a liberálny duch pod rúškom ľudskej slobody a humánnosti sa usiluje pripraviť rodinu o jej základný rozmer, daný jej Stvoriteľom. V knihe Genezis čítame, ako sám Boh požehnáva spoločenstvo muža a ženy a určuje fundamentálne atribúty, ktoré môže splniť iba rodina skladajúca sa z muža, ženy a ich potomstva. Žiť a vyrastať  v rodine je tá najprirodzenejšia vec v živote dieťaťa. Prototypom a vzorom každej kresťanskej rodiny,  musí byť svätá rodina.

Nazaretská rodina. Rodina, navonok ako každá iná a predsa odlišná. Odlišnosť spoznáme až vtedy, keď sa hlbšie pozrieme na jej život. Život tejto rodiny bol od počiatku poznačený ťažkosťami.  Prvá vážna skúška nastala vtedy, keď oficiálne táto rodina ešte ani nebola založená. Jozef je zasnúbený s Máriou, no ešte skôr, ako by začali spolu bývať ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.  Toto bola prvá vážna skúška svätej rodiny. Jozefova snúbenica je v požehnanom stave.  Mária je tehotná! Jozefovi sa v tej chvíli rúca svet.  Tá, do ktorej vkladal svoju nádej a lásku, ho zradila? Museli to byť neopísateľné muky a  pochybnosti v hlave Jozefa a svoje jarmo bolesti si isto odtrpela aj Mária. Až zásah Boha v podobe oslovenia Jozefa vo chvíli jeho vnútorného zápasu mu ukazuje ďalší smer jeho životnej cesty i cesty jeho rodiny. Ani potom nenasledovalo pokojné a bezproblémové obdobie tejto rodiny. Keď sa už približoval termín pôrodu a celá ich rodina sa tešila na príchod dieťatka na svet, vychádza nariadenie na sčítanie ľudu. Svätá rodina musí putovať do Betlehema, kde sa musia dostaviť osobne k zápisu. Čas pôrodu sa blíži a oni nemajú kde hlavu skloniť. Dieťa sa nakoniec narodí v maštali, lebo nikde inde ich nechceli. O nejaký čas sa anjel prihovára Jozefovi vo sne a varuje ho, že ich dieťaťu hrozí nebezpečenstvo. Jozef vstáva a hneď za noci berie svoju rodinu a uteká do Egypta. Utekajú s malým dieťaťom do cudzej krajiny. Ako sa im tam vodilo, Biblia nespomína. No istotne to tam nemali  jednoduché,  ťažkostí a problémov tam museli mať neúrekom. Boli to emigranti, ktorých je v dnešnom svete veľa a sami vieme, ako sa na nich pozeráme. Čo nasledovalo po návrate z Egypta domov nevieme. Biblia iba stroho konštatuje, že Ježiš sa vzmáhal v múdrosti a obľube u ľudí a bol svojim rodičom poslušný.

Dnešný sviatok nám teda chce povedať, že Boh prostredníctvom rodiny chce spasiť človeka. Smelo môžeme tvrdiť, že Boh od začiatku vedie ľudí k sebe rodinnou cestou. Keď stvoril človeka ako muža a ženu, keď ich určil pre plodný manželský život a požehnal ich, už vtedy v raji vyhlásil túto rodinnú cestu spásy a potom v neskorších časoch to potvrdzuje. Abrahámovi dáva prisľúbenie: „Zahrniem ťa požehnaním a prenáramne rozmnožím tvoje potomstvo. Bude ho ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu. Tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme preto, že si poslúchol môj hlas.“ Teda Božie prisľúbenie spásy a požehnanie príde rodinnou cestou. Práve vo svetle tohto prisľúbenia sa v Izraeli rozvíjala hlboká rodinná nábožnosť a mravná čistota. V nábožných rodinách sa uchovávala viera v Božie prisľúbenia. Až napokon jedného dňa, keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna. Boží Syn prišiel na svet nie ako cudzia a vznešená bytosť, ale ako dieťa v rodine. Boh poslal anjela nie k židovskej veľrade, ale „k Panne zasnúbenej mužovi menom Jozefovi a meno Panny bolo Mária.“ Keď Mária vysloví svoje „áno“, počne Syna Najvyššieho a Jozef počúvne Boží hlas a vezme si Máriu za manželku, vtedy prichádza na svet spása v lone Svätej Rodiny. Lenže to bola rodina naozaj svätá, lebo všetko v nej bolo sväté prítomnosťou Najvyššieho. Práve touto rodinou Boh započal dielo vykúpenia ľudí.
     Boh v tomto diele pokračuje aj naďalej – prostredníctvom rodiny. Aby to však mohol uskutočniť, musí byť splnená jedna podmienka: Naše rodiny musia byť tiež také, ako bola nazaretská, to znamená – sväté. A ako nazaretská rodina bola svätá, lebo v jej strede bol Ježiš, tak isto aj naše rodiny budú sväté, keď v ich strede bude Ježiš, ktorý ich svojou prítomnosťou bude posväcovať. Práve takéto rodiny boli vždy opravdivými nástrojmi, ktoré použil Boh na to, aby splnil svoje prisľúbenie, aby na nich vykonal dielo spásy. V takýchto rodinách sa odovzdával z pokolenia na pokolenie nielen prirodzený život, ale aj život viery, nábožnosti a obetavej lásky. V dejinách boli obdobia, keď Cirkev nemala spoločenské prostriedky ako sú školy, charity, či organizácie, ale mala dobré rodiny, ktoré udržiavali a odovzdávali kresťanský život. Presne tak je tomu aj dnes. Dobrý rodinný život je cestou, ktorou k nám prichádza Kristus. Lebo zárukou pre budúcnosť Cirkvi nie je ani tlač, ani spolky, ani organizácie, ale kresťanské rodiny, ktoré žijú duchom evanjelia. Rodiny, v ktorých ústrednou postavou je Kristus.