Panna Mária je oddávna patrónkou Slovenska, ku ktorej sa utiekame. Dnešný sviatok je veľkým dňom v cirkevnom roku s povinnosťou zúčastniť sa na svätej omši, ktorého význam umocňuje aj fakt, že je dňom pracovného pokoja. Na tento sviatok sa tradične koná aj púť do Šaštína s pontifikálnou svätou omšou. Nie inak tomu je aj dnes. Pripomeňme si aspoň základné informácie o tomto veľkom sviatku.
Prvé stopy sviatku Sedembolestnej Panny Márie badať už v 15. storočí. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1412, kedy sa o ňom hovorilo na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pre celú Cirkev bol ustanovený pápežom Benediktom XIII. v roku 1727. Ten istý pápež povolil, aby sa Sedembolestná Panna Mária uctievala ako Patrónka Slovenska. Najväčšou národnou svätyňou Sedembolestnej Panny Márie je u nás bazilika minor v Šaštíne. Dejiny tohto chrámu siahajú do roku 1564. Za baziliku minor bola vyhlásená pápežom Pavlom VI. v roku 1964. Ten istý pápež v roku 1966 riadne ustanovil a vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú Patrónku Slovenska.
O rozšírenie úcty Sedembolestnej Panny Márie zaslúžil sa azda najviac františkánsky básnik Jacopone da Todi (+1306), ktorý zložil sekvenciu Stála Matka bolestivá. Františkáni vycítili určitú súvislosť nášho národa s utrpením Sedembolestnej Matky Božej, veď naše dejiny sú celou reťazou utrpenia, v pravom zmysle kalváriou. Slovenskí františkáni podporovali túto úctu stavaním kostolov a kaplniek zasvätených Sedembolestnej Matke. Tak v Skalici, už r. 1467, vzniká františkánsky kostol a kláštor, zasvätený úcte Sedembolestnej Panne Márii. V Pruskom dal P. Róbert Sklenár r. 1722 vystavať kaplnku k úcte Sedembolestnej. V Malackách sa tešila veľkej obľube kaplnka Sedembolestnej Panny Márie. Tvorila stredisko Spolku Sedembolestnej Panny Márie, ktorý tam r. 1849 založil P. Metod Gazdík, rodák z Rajca, prvý slovenský misionár v Carihrade v Turecku. Kaplnka Sedembolestnej sa nachádza ešte v našich kostoloch v Hlohovci, v Okoličnom s veľmi cenným umeleckým oltárom, vo Fiľakove, v Prešove, v Košiciach.
Dogma o Nanebovzatí Pane Márii bola vyhlásená Pápežom Piom XII. až v r. 1950, no v našich kostoloch sa často objavujú tituly venované tomuto tajomstvu už skôr. Už v r. 1248 bol kláštor a kostol v Nitre zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Aj kostol františkánov v Skalici z r. 1467 bol pôvodne zasvätený Sedembolestnej a Nanebovzatej Panne. Takisto pôvodný kostol košických františkánov z XV. storočia niesol titul Nanebovzatej Matky Božej. Vo Fiľakove r. 1612 vznikol kostol a kláštor, ktorý bol zasvätený Nanebovzatej.
Tradícia hovorí o konkrétnych siedmich bolestiach, ktoré Panna Mária vo svojom živote prežila. Sú to:
1. proroctvo Simeona v chráme („tvoju dušu prenikne meč“);
2. útek do Egypta pred kráľom Herodesom, ktorý chcel zabiť malého Ježiša;
3. strata dvanásťročného Ježiša v chráme;
4. stretnutie s Ježišom na krížovej ceste;
5. ukrižovanie a smrť Ježiša;
6. snímanie Ježišovho tela z kríža;
7. Ježišov pohreb.
Ďalšími sviatkami spojenými s Pannou Máriou sú:
· slávnosť Panny Márie Bohorodičky – 1. január;
· Nepoškvrnené počatie Panny Márie;
· Narodenie Panny Márie – 8. september.
https://www.youtube.com/watch?v=STx_e4TRLi0
Zdroje: www.frantiskani.sk; www.zivotopisysvatych.sk
Obrázky: www.catholiccompany.org; www.monastiriaka.gr