Kto bol sv. Gorazd
 

Narodil sa okolo roku 830 pravdepodobne v okolí Nitry. Jeho šľachtický pôvod a veľký talent mu umožnili získať pozoruhodné vedomosti, čím sa zaradil medzi najvzdelanejšie osobnosti 9. storočia. Dobre ovládal latinčinu, gréčtinu a staronemčinu. V roku 862 bol členom diplomatického posolstva kniežaťa Rastislava k byzantskému cisárovi Michalovi III., kde sa stretol so solúnskymi bratmi.

Krátko po príchode Byzantskej misie na Veľkú Moravu založil Konštantín školu univerzitného typu podľa vzoru carihradskej. Jedným z prvých žiakov bol i Gorazd, ktorý sa v krátkom čase stal ich oddaným spolupracovníkom a súčasne i spolutvorcom ich diela. Pomáhal pri vyučovaní a jeho bohaté vedomosti umožnili jeho využitie aj v úlohe radcu panovníkov /Ratislav, Svätopluk I./, i v diplomaticko- misijných činnostiach.

           V roku 867 odišli Konštantín a Metod s vybranou skupinou svojich žiakov do Ríma, aby tam obhájili slovanskú liturgiu                  a nechali vysvätiť niekoľkých svojich žiakov za kňazov a diakonov. Novozvolený pápež Hadrián II. poveril biskupov                        Formóza a Gauderika aby určených žiakov vysvätili. Začiatkom roku 868 boli za kňazov vysvätení Gorazd, Kliment                        a Naum a za diakonov Angelár a Sáva. Noví kňazi spievali /slúžili omšu/, so súhlasom pápeža, liturgiu v staroslovenčine              prvýkrát v bazilike Santa Maria Maggiore, potom ešte v troch hlavných rímskych chrámoch, za účasti biskupa Arzénia                  a bibliotekára Anastázia.

          Zakrátko sa skupina novovysvätených Konštantínových žiakov vrátila na Veľkú Moravu, aby pokračovali v započatom                  diele. Gorazd sa na obnovenej univerzite stal učiteľom /titul niektorých biskupov alebo významných kňazov/.

Pod vedením solúnskych intelektuálov rozvíjal Gorazd svoj talent i vzdelanie. Pripisuje sa mu autorstvo omšovej knihy „Kyjevské listy", diela „Život Metoda", v ktorom zdokumentoval byzantskú misiu až po Metodovu smrť a spoluautorstvo na diele „Život Konštantína". Ešte za života solúnskych bratov sa podieľal na tvorbe najstaršej slovanskej omšovej knihy „Sinajského misála" a niektoré preklady.

Krátko pred Metodovou smrťou položili mu jeho učeníci otázku, koho pokladá za vhodného, aby bol jeho nástupcom. Ukázal na Gorazda a povedal: „Tento je vašej zeme slobodný muž, učený dobre v latinských knihách a pravoverný. To buď Božia vôľa a vaša láska, ako aj moja." Metod si teda vybral Gorazda, popredného kňaza a pomocníka, ktorého nazval učeným a pravoverným mužom.  Koncom roku 885 sa vystupňovali nezhody medzi franským klérom a stúpencami staroslovenského bohoslužobného jazyka v liturgii. Začalo ich prenasledovanie. Niektorých vyhnali z krajiny, iných predali do otroctva alebo zabili. Začiatkom roku 886 Gorazda uväznili. Počas prenasledovania zahynul.

Zachované správy o sv. Gorazdovi sú síce skromné, ale zhodne dosvedčujú, že bol mimoriadne nadaný a veľmi usilovný spolupracovník slovanských vierozvestov Konštantína a Metoda, človek ušľachtilého srdca, kňaz bezúhonného života, duchovný pastier apoštolskej horlivosti, prvý po mene známy spisovateľ a svätec pochádzajúci z nášho územia.

       

          Modlitba sv. Gorazda za vlasť:

          Na kráľovstvo naše, Pane, milosťou svojou zhliadni. A nevydaj, čo je naše, cudzím, a neobráť nás za korisť                      národom pohanským. Skrze Krista, Pána nášho, ktorý panuje s Otcom i so Svätým (Duchom).